Slovensko za vojny nerozkvitalo, ale na rozdiel od susedov ani neupadalo. Hospodárstvo sa udržalo napriek nemeckému tlaku.
Akákoľvek úvaha o tom, komu sa za Slovenskej republiky darilo dobre, musí sa začať upozornením na skupiny ľudí, ktorí sa dobre rozhodne nemali. V prvom rade tí, ktorí nemali občianstvo, stratili ho alebo pre nich platili osobitné predpisy. Do tejto skupiny patrila väčšina Židov a časť Rómov.
Židia stratili majetok, občianstvo, slobodu a počas okupácie Nemeckom priamo na Slovensku aj životy.
Neusadení a nezamestnaní Rómovia zas živorili v nútených pracovných táboroch a počas bojov v septembri 1944 až apríli 1945 ich aj fyzicky likvidovali. Ak dáme tieto dve skupiny trpiacich ľudí bokom, majorite sa naozaj darilo relatívne dobre.
Životná úroveň sa od vzniku štátu do roku 1944 udržiavala zhruba na rovnakej úrovni.
Podľa štatistík vzrástli medzi rokmi 1939 až 1943 mzdy rastúcej masy slovenských robotníkov o 51 percent, a hoci potraviny zdraželi o 94 percent, ceny iných komodít poskočili miernejšie, napríklad uhlia o 44 percent a elektriny dokonca iba o dve percentá.
Vyššie ceny potravín dvíhali štandard najmä roľníkom, ktorí dokázali na oklieštenom území zbavenom najúrodnejšej pôdy nielenže zabezpečiť sebestačnosť, ale dokonca vyvážať potraviny do zahraničia. Rástol dopyt po textile, nábytku či kuchynskom riade, čo potvrdzovalo zlepšujúci sa stav domácností.
Okolité krajiny chudobneli
V okolitých krajinách sa po vypuknutí druhej svetovej vojny životná úroveň znižovala. Protektorát Čechy a Morava vysávali Nemci až na kosť.
Podobná situácia bola v okupovanom Poľsku, násilne rozdelenom najskôr medzi Nemecko a Sovietsky zväz, potom úplne pohltenom treťou ríšou.
O niečo lepšie sa darilo územne rastúcemu Maďarsku, no i to neskôr zaostávalo.
Hlavným problémom bola inflácia spojená s tlačením nekrytej meny. Kým na Slovensku stúpol medzi rokmi 1938 až 1943 objem peňazí v obehu na 2,3-násobku, v Maďarsku to bol 4,8-násobku, v Rumunsku 4,2-násobku a v Bulharsku dokonca 8-násobok.
Všetky tieto štáty boli „dobrovoľne“ napojené na hospodárstvo Nemecka, ktoré cez nepreplácané klíringové kontá s nevýhodne fixovanou nemeckou markou hltalo ich produkciu a vyvážalo k nim svoju klesajúcu životnú úroveň.
Vysoko cenená koruna
Slovensko sa bránilo azda najlepšie a napriek vojnovému stavu si zachovávalo relatívnu stabilitu.
