WASHINGTON. Spojené štáty majú bohaté zásoby zemného plynu a teoreticky by mohli pomôcť Európe v prípade, že ruský prezident Vladimir Putin zastaví dodávky komodity do Európskej únie.
Má to však jeden háčik - momentálne neexistuje spôsob, ako dostať za rozumnú cenu plyn z USA na druhú stranu Atlantiku, konštatuje agentúra AP.
Regulácie a drahá preprava
Skvapalnenie zemného plynu (LNG) a jeho transport loďami by totiž vyšli veľmi draho. Okrem toho, americká vláda doteraz vydala len pár povolení na vybudovanie zariadení na skvapalňovanie plynu.
Aj regulácie v USA komplikujú predaj amerického plynu štátom, s ktorými nemá Washington uzavretú dohodu o voľnom obchode.
To nie sú dobré správy pre Európanov, ktorí sú závislí od dodávok plynu z Ruska. Tie sa podieľajú minimálne 30 percentami na celkovej spotrebe komodity na starom kontinente. Únia tak síce môže reagovať na postup Ruska na Kryme s veľkým krikom, ale v konečnom dôsledku je "bezzubá".
Moskva už má svoje skúsenosti so zatvorením plynového kohútika smerom do Európy. Začiatkom roka 2009 počas hlavnej vykurovacej sezóny zastavila transport komodity cez Ukrajinu pre spor s Kyjevom o cenu plynu.
Závislosť Európy od ruského plynu tak hrá do karát Putinovi. Uvedomuje si, že USA by nedokázali dostatočne rýchlo nahradiť výpadok ruských dodávok do EÚ.
Prvý skvapalnený plyn z USA nemôže Európa očakávať skôr ako koncom roka 2015 zo zariadenia na jeho výrobu v Louisiane.
Americké ministerstvo energetiky v uplynulých štyroch rokoch schválilo len šesť žiadostí o export LNG. A všetky sa týkajú zariadení, ktoré, až na výnimku Louisiany, budú spustené do prevádzky až v roku 2017.
Ďalších 22 projektov zostáva nevyriešených. A ani prvé dodávky amerického plynu, aj keby smerovali do Európy, a nie na ázijské trhy, by nedokázali nahradiť výpadok ruského plynu.
Navyše, administratíva prezidenta Baracka Obamu si dala za cieľ využiť rozmach ťažby plynu v USA na zabezpečenie energetickej nezávislosti krajiny. To sú argumenty proti jeho exportu.
A odporcovia vývozu pripomínajú, že zahraničný dopyt by mohol vytlačiť smerom nahor aj ceny plynu na americkom trhu.
Americkým domácnostiam by tak stúpli účty nielen za energie, ale aj za ďalšie nákupy, pretože vyššie náklady na plyn by viedli k zdraženiu aj iných výrobkov. A zanedbateľné nie sú ani environmentálne otázky, napríklad nárast emisií, ktorý by prinieslo zvýšenie ťažby a spracovanie plynu.
A v neposlednom rade je tu cena. Rusko využíva rozsiahlu sieť plynovodov ešte zo sovietskej éry. Vďaka nim môže transportovať plyn do Európy oveľa lacnejšie ako americké spoločnosti, ktoré by do jeho ceny premietli aj náklady na skvapalnenie a prepravu loďami krížom cez Atlantik.
A ešte je tu faktor Ázie, ktorá už teraz platí za dodávky LNG plynu viac ako Európania za ruský plyn.
No bez ohľadu na tieto faktory podľa Michaela Leviho z amerického Výboru pre zahraničné vzťahy (CFR) zmena americkej politiky smerom k exportu plynu do Európy by mohla odradiť Putina od toho, aby ho použil ako svoju zbraň.
A v budúcnosti, keď budú Američania technicky lepšie pripravení nahradiť výpadok ruského plynu, môžu tak ešte viac "otupiť" najmocnejšiu zbraň Ruska v krízových situáciách a vziať mu tromf.
Aj Vali Nasr, dekan Johns Hopkins University, sa domnieva, že i keby bol americký plyn drahší ako ruský, už samotný fakt, že existuje alternatíva, by znemožnil Rusku vydierať Európu a hroziť jej zastavením dodávok či zvýšením cien plynu.
Takže, hoci USA v tomto momente ešte nemôžu na "plynovom fronte" toho veľa spraviť, v budúcnosti sa plyn môže pre nich stať silnou pákou.
A vzhľadom na Putinovu snahu dostať bývalé sovietske republiky späť pod kontrolu Moskvy, existuje reálna hrozba, že krízy podobné tej pred šiestimi rokmi v Gruzínsku a v súčasnosti na Kryme sa môžu opakovať.
