BRATISLAVA. Ak sa terajší premiér stane prezidentom, dlhová brzda prestane dva roky platiť a vláda Smeru nebude trestaná za to, že dlh rýchlo zvyšuje.
Na otázku televízie Markíza, či je to v poriadku, premiér priamo neodpovedal. Vysvetľoval iba, že Slovensko má jeden z najnižších dlhov v eurozóne a Európskej únii.
Podľa neho neexistuje žiadny dôvod, prečo by sme mali prekročiť 60-percentnú úroveň dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP).
Ignoroval tak fakt, že Slovensko už tento rok môže dosiahnuť hranicu dlhu, pri ktorej by malo zostaviť vyrovnaný rozpočet.
O čo presne ide
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, teda o takzvanej dlhovej brzde, hovorí o sankciách pre vládu, ak dlh rastie. Sankcie sa začínajú od úrovne dlhu 50 percent.
Dlh Slovenska bol vlani mierne nižší ako 55 percent HDP. V tomto roku má byť okolo 57 percent.
Čím je bližšie k hranici 60 percent, tým sú sankcie pre vládu prísnejšie.
No zákon pozná aj výnimky, kedy sa sankcie na určitý čas stopnú.
Ak teda vyhrá prezidentské voľby terajší premiér, bez ohľadu na to, ako vysoko nad 55 percentami skončí náš dlh, vláda sa prísnych sankcií obávať nemusí.
Argument č. 1: 60 percent neprekročíme
Fico použil argument, že nie je žiadny dôvod pre to, aby Slovensko prekročilo 60-percentnú úroveň dlhu.
Ani z relevantných inštitúcií nám dlh nad 60 percent v najbližších rokoch žiadna nepredpovedá. Tento parameter pozorne sleduje aj Európska komisia a zaujíma to aj finančné trhy.
No Fico už nehovoril o tom, že v tomto roku má byť dlh Slovenska okolo 57 percent. Európska komisia si myslí, že bude nad touto úrovňou, vláda v rozpočte predpokladá, že bude nižší.
Ak by bol dlh v tomto roku 57 percent alebo vyšší, vláda by musela na volebný rok 2016 pripraviť podľa dlhovej brzdy vyrovnaný rozpočet. Slovensko doteraz hospodárilo vždy s deficitom.
No ak sa Fico stane prezidentom, Smer by sa tak až do parlamentných volieb v roku 2016 vyhol riziku, že by musel pre rastúci dlh krajiny pripraviť rozpočet s výdavkami, ktoré by neprevyšovali príjmy.
Argument č. 2: Máme jeden z najnižších dlhov v Únii
Premiér tiež spomenul argument, že Slovensko má nižší dlh, ako je priemer v eurozóne a celej Únii.
Fico už nehovoril o tom, že ešte v roku 2011 malo Slovensko dlh vo výške 43,3 percenta HDP, čo je 29,9 miliardy eur. V roku 2012, teda počas druhej Ficovej vlády, stúpol na 52,1 percenta.
Za rok tak dlh narástol o 7,3 miliardy eur. V pomere k HDP náš dlh patril medzi najrýchlejšie rastúce v Únii.
Platí to napríklad aj o medziročnom porovnaní dlhu krajín Únie za tretí kvartál 2013. Aj keď Slovensko do konca roka potom dlh o čosi znížilo. Oficiálne dáta o dlhu krajín Únie za celý rok 2013 zverejní Eurostat v apríli.
Dlh Slovenska vyzerá v európskom porovnaní inak aj vtedy, keď sa dá do porovnania k príjmom štátu. Toto meradlo ukazuje, koľko peňazí má štát k dispozícii, aby z nich ušetril na splácanie dlhov.
Pri tomto porovnaní je dlh Slovenska vo výške 165 percent príjmov verejnej správy. Je tak podobný ako v prípade Maďarska alebo Holandska, ktorých dlh je v pomere k ročnému výkonu ich ekonomík výrazne vyšší ako ten náš.
„Dá sa preto povedať, že náš dlh na úrovni 55 percent HDP je z pohľadu udržateľnosti podobný ako dlh na úrovni 75 až 80 percent pri iných krajinách s väčším verejným sektorom,“ povedal nedávno pre SME analytik Tatra banky Juraj Valachy.
