MOSKVA. Krymská kríza pravdepodobne zmení politiku Ruska v otázke exportu ropy a urýchli jeho snahy o zvýšenie vývozu do Číny.
Európa tak bude odkázaná na drahší dovoz komodity a v prípade USA sa zvýši ich závislosť od importu ropy z Blízkeho východu, konštatuje agentúra Bloomberg.
Čína sa už dohodla s Ruskom, že v nasledujúcich rokoch od tejto krajiny kúpi energetické suroviny za vyše 350 miliárd USD (243,10 miliardy eur). A ich vzájomné väzby sa pravdepodobne ešte prehĺbia vzhľadom na sankcie, ktoré Európska únia (EÚ) a USA uvalili na Rusko za inváziu na ukrajinský polostrov Krym a jeho pripojenie k svojmu územiu.
Dopad pocíti Európa
Zmenu politiky ruského exportu tak pocíti najmä Európa, ktorá dováža až 30 % zemného plynu práve z tejto krajiny a momentálne nemá za ruské dodávky žiadnu náhradu. Aj Spojené štáty musia napriek rozmachu ťažby z bridlíc dovážať zhruba 40 % ropy pre svoju spotrebu zo zahraničia. A to ich robí zraniteľnými voči vývoju situácie na globálnych trhoch.
Prípadná alternatíva k ruským dodávkam je pritom problematická, a to ako z finančného, tak z ekologického a geologického hľadiska.
Ťažba z kanadských ropných pieskov totiž predstavuje oveľa väčšiu záťaž pre životné prostredie ako ťažba z tradičných ropných polí. A poľské náleziská bridlicového plynu zatiaľ nie sú preskúmané natoľko, aby sa dalo presnejšie odhadnúť, koľko surovín ukrývajú.
Najväčšie náleziská ropy, ktoré sa v uplynulom desaťročí podarilo objaviť, sa nachádzajú hlboko v pobrežných vodách Brazílie a západnej Afriky.
Otrasie sa celý trh
Analytici sa preto domnievajú, že Rusko sa v dôsledku sankcií pokúsi predať svoje suroviny v Ázii a tamojšie trhy neodolajú zľavám, ktoré im Moskva ponúkne. To zasiahne najmä európske štáty, ktoré tak môžu očakávať nárast cien plynu, keď budú hľadať alternatívu za ruské dodávky.
Čína podľa vlastných slov od samého začiatku zaujala ku kríze na Ukrajine "objektívny prístup". Táto ázijská krajina, ktorá je najväčším svetovým spotrebiteľom energií, sa zdržala hlasovania v Bezpečnostnej rade OSN v prípade rezolúcie o nelegálnosti krymského referenda. Rusko túto rezolúciu, samozrejme, vetovalo.
Čína vo februári doviezla z Ruska rekordných 2,72 milióna kubických metrov (m3) ropy, čo predstavuje trojnásobný nárast v porovnaní s predchádzajúcou dekádou. Moskva sa teraz podieľa 12 % na čínskom importe ropy.
Rusko je najväčším vývozcom čierneho zlata na svete, hodnota jeho ročného exportu ropy a plynu dosahuje zhruba 160 miliárd USD. Európske štáty združené v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dovážajú z Ruska asi 32 % ropy a plynu pre svoju spotrebu.
Ak Moskva zvýši export cez potrubia smerom do Ázie, dovoz surovín tankermi do európskych prístavov sa predraží. A USA budú musieť zvýšiť import komodity z Blízkeho východu.
Na ilustráciu, vlani Spojené štáty doviezli z Ruska 167,5 milióna barelov (1 barel = 159 litrov) ropy a ropných produktov.
