Zahraniční investori na Slovensku sú o málo optimistickejší, ich hodnotenie krajiny sa však nezlepšuje.
BRATISLAVA. Na opatrný optimizmus manažérov firiem so zahraničným kapitálom ukazuje prieskum medzi takmer dvesto firmami z dielne piatich obchodných a priemyselných komôr, ktorý zverejnili dnes. Firmy sú síce o niečo smelšie, veľké investície ani prijímanie nových ľudí však neplánujú.
„Počítali sme so silnejším optimizmom, keďže sa tento rok na Slovensku očakáva rast ekonomiky o dva a pol percenta,“ hodnotí zástupca konateľa Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory Markus Halt.
Jej člen predstavenstva Guido Glania dopĺňa, že hodnotenie Slovenska sa nezlepšuje, v očiach investorov sa naopak niektoré faktory dlhodobo zhoršujú. Príkladom je stav odborného školstva, vývoj daňového a pracovného práva, či transparentnosť a boj proti korupcii.
Viac práce nebude
„Vyhliadky na ekonomický rast sú oveľa lepšie ako vlani, investori sa tým však nenechali nakaziť,“ vraví Glania. Optimistickejší sú pokiaľ ide o úspešný vývoj ich spoločnosti, menej pokiaľ ide o slovenskú ekonomiku.
Obchodný atašé Rakúskeho veľvyslanectva na Slovensku Thomas Spazier zdôrazňuje, že pomerne pozitívny pohľad do budúcnosti sa vo firmách neprejaví vyššou zamestnanosťou. Očakáva to ani nie štvrtina z nich, zhruba 60 percent spoločností počet zamestnancov nemení, pri 17 percentách dokonca ich počet klesne.
Podľa Spaziera je výraznou bariérou rastu zamestnanosti nedostatok kvalitne vzdelaných technických pracovníkov. Mnohé firmy by radi rozšírili výrobu, pre slabú úroveň technického školstva však pre ňu nenájdu odborníkov.
Priemysel by potreboval ročne 35 až 40-tisíc nových technicky vzdelaných ľudí najmä pre oblasť automatizácie, nastavovania a údržby strojov. Zo slovenských stredných škôl ich však vyjde každý rok iba približne 15 až 20-tisíc. Pritom ide o veľmi dobre zarábajúcich odborníkov, zdôrazňuje Spazier.
Doma sa im páči
Prieskumu sa zúčastnilo takmer dvesto firiem najmä z oblasti priemyslu a služieb, ale aj obchodu. Tretina z nich sú nemeckí a druhá tretina rakúski investori. Posledná tretina pochádza z iných európskych krajín, najmä Holandska, Francúzska a Švédska. Komory týchto krajín sa totiž na ankete tiež podieľali.
Dotazníky vypĺňali najmä domáci slovenskí manažéri zahraničných firiem. Zaujímavá je teda odpoveď na otázku, či by dnes opätovne investovali na Slovensku, kde „áno“ prekračuje 80 percent. Tí, ktorí by sa toho obávali, by ako alternatívu zvolili skôr Poľsko alebo pobaltské krajiny.
Domáci manažéri však uprednostňujú vlastnú krajinu, je to bežné v každej krajine, kde sa prieskum robí, pripúšťa Glania. Ak sa porovnajú hodnotenia z celého regiónu, Slovensko sa ako investičná lokalita drží v strednej a východnej Európe na štvrtom mieste.
Firmy na Slovensku pokladajú za takmer rovnako atraktívnu Českú republiku, nasleduje Poľsko a Estónsko. Prekvapivo o dosť nevýhodnejšie vidia Čínu.
Export ide, štát nefunguje
Najviac si manažéri na Slovensku cenia jeho členstvo v EÚ a menovej únii, produktivitu a výkonnosť pracovníkov, či kvalitu miestnych dodávateľov. Na opačnom konci rebríčka je slabý boj proti korupcii a kriminalite, transparentnosť pri verejných obstarávaniach, či vymáhateľnosť práva.
Napriek všetkým bariéram niekoľko investorov plánuje väčšie investície, hovorí zástupca nemeckých investorov Glania. Spomína rozšírenie montáže Porsche na kompletné vozidlá v bratislavskom Volkswagene, či košický T-Systems, ktorý sa chystá prijať ďalších dvetisíc ľudí. Rozširovanie výroby vo Zvolene plánuje ja výrobca brzdových doštičiek Continental.
Veľké podniky sú podľa neho optimistickejšie ako malé firmy. Je to najmä preto, že sú viac závislé od vývoja ekonomiky v celej Európe a exportu, ako od situácie na Slovensku.
