Prechod na letný čas ušetrí Slovensku ročne 20 až 30 miliónov eur, osoh z toho majú najmä domácnosti. Počet dopravných nehôd sa však zvykne zvýšiť aj o tretinu.
BRATISLAVA. V nedeľu prejdeme na letný čas. Hlavným argumentom toho, že sa čas posúva, je zníženie spotreby elektrickej energie potrebnej na svietenie.
Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií vo svojej štúdii uvádza, že zavedenie letného času znižuje spotrebu elektriny na Slovensku približne o 0,7 až 1,2 percentá. To zodpovedá ročnej úspore od 20 do 30 miliónov eur.
Otázkou je, ako je táto úspora rozdelená medzi domácnosti a podnikateľov.
„Keďže sa najviac elektriny usporí vo večerných hodinách, môžeme tvrdiť, že zo zavedenia letného času benefituje viac obyvateľstvo než firmy a zamestnávatelia," hovorí v štúdii analytik inštitútu Libor Melioris.
Zmiešané skúsenosti
Inštitút v materiáli tvrdí, že empirické skúsenosti s letným časom sú však zmiešané a sú aj štúdie, ktoré ukazujú, že posun času viedol k nárastu spotreby elektriny a pohonných látok.
Napríklad v americkom štáte Indiana viedol letný čas v roku 2010 k nárastu spotreby elektriny o jedno percento.
V domácnostiach v Osake zase spotreba elektriny stúpla o 0,13 percenta. No napríklad v Kalifornii, Británii či v Turecku o podobné percento klesla.
Ekonomické opodstatnenie
Pravidelný prechod na letný čas má podľa IFP v slovenských podmienkach ekonomické opodstanenie. Škody z prechodu na letný čas je možné vyjadriť cez roky kvalitného života, o ktoré spoločnosť prichádza posunom času.
Za získanie jedného štatisticky kvalitného roku života je naša spoločnosť ochotná zaplatiť 24- až 35-násobok priemernej mesačnej mzdy, teda 10-tisíc až 29-tisíc eur.
„V súčasných podmienkach to znamená, že ekonomická úspora by bola eliminovaná, ak by stresom a nepohodou spôsobenou posunom času došlo k strate od 750 do 1500 rokov kvalitného života," píše sa v štúdii.
Orientačne by to zodpovedalo zvýšeniu počtu samovrážd o štyri až deväť percent.
Viac dopravných nehôd
Zmena času však spôsobuje zvýšený počet dopravných nehôd. Počet dopravných nehôd sa podľa Allianz- SP vlani po prechode na letný čas zvýšil viac ako o tretinu oproti bežnému dňu.
"Zvýšený počet dopravných nehôd sa podľa našich štatistík netýka len prvého pracovného dňa, ale aj ďalších dní v týždni," hovorí riaditeľ odboru likvidácie poistných udalostí Allianzu Jozef Hrdý. No zase tým, že je dlhšie svetlo, môže pomôcť zabrániť úmrtiam chodcov, dodáva Hrdý.
