Rattaj z J&T: Štát som na pšenici a cukre neokradol

Na pšenici zarobila firma partnera J&T 20-tisíc eur. Podľa dokladov, čo ukázal, nebola jeho marža v desiatkach eur, na tone mal zarobiť len tri až štyri eurá.

O čo ide

Štátne hmotné rezervy

• štát robí núdzové zásoby na krízové situácie: prírodné katastrofy, vojny či epidémie,
• spravuje ich Správa štátnych hmotných rezerv,
• pravidelne ich obmieňa, teraz kúpila pšenicu, cukor,
• množstvo rezerv a cykly, v akých ich treba meniť, určí vláda, zoznam je tajný.

BRATISLAVA. Podnikateľ a spolumajiteľ J&T Private Equity Group Igor Rattaj odmieta, že by jeho firma Montir zarobila až 700-tisíc eur na predaji pšenice a cukru pre Správu štátnych hmotných rezerv.

Podľa jeho vysvetlení, ktoré na stretnutí so SME doložil aj účtovnými dokladmi, mal Montir na obchode s pšenicou zarobiť len vyše 18-tisíc eur a na cukre asi 43-tisíc eur.

„Nech už bol zisk dílerov akýkoľvek, vôbec byť nemusel a štát tieto peniaze mohol ušetriť priamym nákupom pšenice a cukru od výrobcov,“ zdôrazňuje exminister pôdohospodárstva a poslanec Most-Híd Zsolt Simon.

Správa štátnych hmotných rezerv čudné obchody novinárom odmieta vysvetľovať. Jej šéf Kajetán Kičura by mohol vysvetlenie predniesť na budúci týždeň poslancom.

1.Na cukre zarobil desiatky tisíc eur

Správa štátnych hmotných rezerv nakúpila od Rattajovej firmy takmer tisíc ton cukru, tonu za 697 eur. Zmluvu s jeho firmou Montir štát podpísal 17. marca 2014, kedy sa tona cukru podľa Radovana Robu zo Slovenského cukrovarníckeho spolku pohybovala okolo 520 eur.

Hoci by sa mohlo zdať, že štát tak prerobil najmenej 177-tisíc eur, v skutočnosti Rattajova firma nakupovala cukor za vyššiu cenu ako 520 eur.

„Poľnonákup Tatry nás oslovil asi tri až štyri týždne pred popisom zmluvy, kedy sa cena cukru pohybovala okolo 654 eur,“ vraví šéfka Rattajovej firmy Zuzana Ištvánfiová.

S takúto cenou sa preto prihlásili do aukcie, ktorú okrem Rattajovej firmy vyhrali aj Mlyn Štúrovo a Agro Energie, ktoré dodávali štátu cukor za podobné ceny ako Rattaj.

Nákupcovia: Cena nie je prestrelená

Posledné mesiace sa cena cukru mení rýchlo, veľké cenové skoky sú preto možné. Cenu tlačí dole cukor z dovozu i z daňových podvodov.

Na burze sa u nás cukor neobchoduje, preto sa nedá jeho cena ľahko dohľadať z vierohodného zdroja. Spoľahnúť sa preto dá len na slová ľudí, ktorí s ním každodenne robia.

Výrobcovia sladkostí tvrdia, že cena medzi šesťsto až sedemsto eurami vo februári 2014 nebola prestrelená. „Dnes je cena okolo 535 až 560 eur za tonu, čo je o sto eur menej ako začiatkom roka,“ vysvetlil manažér potravinárskej firmy, ktorý nechcel byť menovaný, no redakcia jeho identitu pozná.

Ani ekonomický riaditeľ Pečivární Liptovský Hrádok Václav Hubený nepovažuje cenu okolo 600 až 650 eur za tonu cukru za prestrelenú.

„Na korektné posúdenie jej primeranosti by však bolo treba poznať všetky detaily kontraktu, typ balenia cukru, dodacie podmienky, platobné podmienky a podobne,“ zdôraznil Hubený.

Nech nakupujú cez burzu, odkazuje Rattaj

Keďže Rattajova firma nakúpila tonu cukru za 654 eur, na obchode so šttátom mohla zarobiť asi 43-tisíc eur.

„Štát som neokradol ani o cent, jednoducho ide o dôsledok toho, že obstarávanie trvá aj mesiac, počas ktorého sa môže cena výrazne znížiť aj zvýšiť,“ vraví Rattaj.

Dodal, že keby štát nakupoval cukor cez burzu, priestor na pochybnosti o výhodnosti obchodu by sa výrazne zúžil.

„Na burze by totiž nakupovali za cenu platnú v ten deň, takto zbehlo obstarávania s cenou, ktorá počas obstarávania klesla,“ uzavrel. Rattaj obchoduje s poľnohospodárskymi komoditami aj na burzách.

2.Na pšenici zarobil ani nie 20-tisíc eur

Rattaj SME ukázal aj doklady o predaji takmer desaťtisíc ton pšenice, ktorej tonu Správa štátnych hmotných rezerv cez Poľnonákup Tatry nakupovala za zhruba 212 eur.

Z nich vyplýva, že Montir vykúpil pšenicu z deviatich rôznych družstiev. „Všetka pšenica je zo Slovenska,“ reagovala Ištvánfiová na špekulácie, že Montir doviezol lacné obilie z Poľska či Maďarska.

Firma Montir vykupovala pšenicu za 180 až 200 eur, hoci podľa Poľnohospodárskej platobnej agentúry v tom čase mali naši farmári predávať tonu o tridsať až štyridsať eur lacnejšie.

Rattaj tieto dáta spochybňuje. „Nik netuší, ako agentúra tieto dáta zbiera, s akými úmyslami sú tam práve takéto ceny,“ vraví.

Ministerstvo pôdohospodárstva neodpovedalo, ako agentúra informácie o cenách zbiera. „Informácie sa zakladajú na zdrojoch, o ktorých sme presvedčení, že sú hodnoverné. Za správnosť a úplnosť informácie neručíme,“ píše sa o cenových tabuľkách na webe agrárnej agentúry.

Kvalita pšenica sa vraj štátu nepozdávala

Rattaj aj na stretnutí so SME zopakoval, že nakúpiť za 140 či 160 eur desaťtisíc ton kvalitnej pšenice bolo koncom minulého roka nereálne.

„Správa štátnych hmotných rezerv nám vrátila z dvadsiatich kamiónov pätnásť, pretože ani tá ‚naša‘ pšenica nespĺňala ich očakávania, nebola prečistená a mala veľa zlomkov,“ vysvetlila Ištvánfiová.

Či štát skutočne otočil kamióny od Montiru pre zlú kvalitu obilia a žiadal dodať lepšiu, sa zatiaľ overiť nedá.

Správa štátnych hmotných rezerv totiž na otázky odmietla odpovedať, kým neskončí spätné preverovanie celého obchodu s Rattajom. Pravdepodobnejšie je, že vyjadrenia odkladá po prezidentských voľbách.

Niektorí od dodávok zrejme odskočili

Rattajova musela podľa podmienok tendra počítať v cene pšenice aj s dopravou. „Išlo o desať až dvadsať eur za tonu a kilometer, podľa toho, od akého vzdialeného družstva sme kupovali,“ vraví Ištvánfiová.

Priemerná marža podľa účtovníctva Rattajovej firmy vychádza na zhruba tri až štyri eurá za tonu, celkovo Montir zarobila na dodávke desaťtisíc ton pšenice asi 18-tisíc eur a nie 522-tisíc, ako sa pôvodne predpokladalo.

Rattaj hovorí, že obchod s pšenicou išiel na hranu nákladov. Tvrdí dokonca, že dodávatelia na ďalšie tisíce ton pšenice na poslednú chvíľu od podpisu zmluvy odskočili.

„Čo som počul, bolo proste nereálne za tie ceny dovážať pšenicu do skladu hmotných rezerv v Kežmarku. My sme do toho ani nešli,“ tvrdí Rattaj.

Hoci Správa štátnych hmotných rezerv nepovedala, či je to tak, pravdepodobne skutočne niektorí dodávatelia zmluvu nepodpísali.

Štát totiž vytendroval dodávateľov pre 30-tisíc ton pšenice, no na webe sú podpísané zmluvy len na dodávku 13-tisíc ton obilniny.

Za centrálny nákup platili zbytočne

Štát nevysvetľuje, prečo tender na obilie nerežírovali úradníci, ale súkromná obstarávacia agentúra. Zarobila na tom asi 22-tisíc eur.

BRATISLAVA. Tender na dodávku poľnohospodárskych komodít, v ktorom uspeli tri firmy vrátane Montiru podnikateľa Igora Rattaja, neorganizovala Správa štátnych hmotných rezerv. Jeho réžiu zverila do rúk Centrálnej obstarávacej agentúry Ruskov.

Prečo, nevedno. Správa štátnych hmotných rezerv totiž na novinárske otázky neodpovedá, kým neskončí vnútorný audit nákupu pšenice a cukru.

Pri centrálnom obstarávaní by sa mali spojiť objednávky viacerých verejných inštitúcií, vďaka čomu si dokážu vyrokovať lepšie podmienky, napríklad zľavy za odoberané množstvo tovaru.

Nevedno, aký zmysel malo centrálne obstarávanie pre Správu štátnych hmotných rezerv, keď agrokomodity nakupovala cez centrálne obstarávanie len sama pre seba.

Takýto spôsob obstarávania sa pritom môže prejaviť aj v cenách, pretože služby obstarávacej agentúry platia úspešní dodávatelia. V prípade agentúry z Ruskova ide o pol percenta z celkovej hodnoty zákaziek, čiže pri obchodoch s pšenicou a cukrom môže ísť o 22-tisíc eur.

Centrálna obstarávacia agentúra Ruskov vznikla v novembri 2012. Popri obci Ruskov je jej zakladateľom Regionálna Inovačná Agentúra z Košíc, ktorá vznikla v roku 2008. Tá sa podľa svojho webu venuje projektom, ktoré sú financované z eurofondov.

Jej zakladateľmi sú ľudia považovaní za odborníkov na čerpanie eurofondov, ale tiež aj košická pobočka Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.