Rodina pôvodne zvažovala spoločné bývanie na jednom poschodí. Napokon sa rozhodli využiť rodičovský dom a nadstavať ho. Výsledkom je trojgeneračné bývanie v nadštandardnom a materiálovo netradičnom vyhotovení, do ktorého si táto rodina mohla dovoliť investovať.
Vytvoriť nadstavbou staršieho domu moderné viacgeneračné bývanie napadlo rodinu známeho československého reprezentanta vo futbale, dnes zaslúžilého trénera a funkcionára Jozefa Vengloša.
Pomocou nadstavby dokázal architekt vytvoriť v ich dome tri bytové jednotky, ktoré poskytujú dostatok súkromia pre každého člena veľkej rodiny.
Rekonštrukcia v skratke
Pri nadstavbe domu sa použili menej tradičné materiály a postupy. Z hľadiska nižšieho zaťaženia pôvodnej stavby domu architekt navrhol použiť na nadstavbu oceľovú konštrukciu bez použitia železobetónu.
Cieľom bolo vytvoriť trojgeneračné bývanie. Prestavbou vznikli tri byty spojené schodiskom. Zo spoločných priestorov sa každý majiteľ bytu dostane aj do wellnessu a garáže.
Dom je zaujímavý riešením fasády, ktorá vybočuje od klasických fasád s omietkou. Z vonkajšej strany uzatvára fasádu titánzinkový plášť.
Titánzinkové fasády majú dlhšiu životnosť a sú vhodnejšie do tejto lokality, kde dážď býva vždy spojený s vetrom. „Staré domy v Bratislave, ktoré používali azbestovocementové dosky proti dažďu, majú problémy so zatekaním. Architekta preto vždy poteší, ak sa nájde investor, ktorý je ochotný zainvestovať do takejto fasády,“ hovorí architekt Norbert Šmondrk.
Údržba fasády je jednoduchá, treba dávať pozor na mechanické poškodenia a na to, aby sa fasáda nedostala do kontaktu so silnými chemikáliami.
Konštrukciu pôvodného domu tvorí kombinácia železobetónovej stavby vyplnenej murivom.
Rekonštrukcia trvala štrnásť mesiacov.
Slnečné kolektory prispeli k 40-percentnej úspore elektrickej energie. Vyhrievajú aj bazén.
Starší rodinný dom v Bratislave získal nadstavbou a titánzinkovou fasádou moderný, nadčasový vzhľad. Na veľkoryso poňatých terasách z kompozitného materiálu, ktoré sú pri každom byte, si domáci vychutnávajú výhľad na údolie Dunaja.
Návrat do rodičovského domu
Väčšinu mladých ľudí, ktorí sa odsťahujú od svojich rodičov nenapadne, že sa po rokoch vrátia bývať do rodičovského domu. V tomto prípade však medzi rodičmi a mladými pretrvávali dobré vzťahy a intenzívnejšia komunikácia, keďže mladá rodina bývala neďaleko.
Rodina pôvodne zvažovala spoločné bývanie na jednom poschodí. Napokon sa rozhodli využiť rodičovský dom a nadstavať ho.
Starší rodinný dom bol dosť veľký pre jednu rodinu a zároveň mal zázemie v podobe bazénu, wellnessu a fitnesu v suteréne. „Mali sme svoj vlastný dom, no radšej sme ho predali, bol príliš veľký. Viacgeneračné bývanie nám nerobí problém, vychádzame spolu dobre,“ hovorí zástupca strednej generácie a domáci pán v byte, ktorý vznikol nadstavbou.
Rekonštrukcia trvala štrnásť mesiacov. Desať mesiacov dom musel zostať prázdny, až počas posledných štyroch mesiacoch mohli začať obývať spodný byt.
Schodisková spojnica
Rodina pri plánovaní spoločného bývania oslovila architekta, ktorého už dlhšie poznali, a pri plánovaní dokázali skĺbiť svoje požiadavky so skúsenosťami architekta.
Vznikol tak návrh na viacgeneračné bývanie v podobe klasického bytového domu, v ktorom sú tri byty previazané vonkajším komunikačným schodiskom.
Zo spoločných priestorov sa každý majiteľ bytovej jednotky dostane nielen do svojho bytu, ale aj do wellnessu a garáže.
„Vznikol tak koncept akoby bytového domu s prístupom do bytových jednotiek z komunikačného systému, v tomto prípade schodiska,“ opisuje svoj projekt architekt Norbert Šmondrk. Schodisko je samostatné a vytiahnuté von z plášťa domu.
Priestor aj súkromie
Dispozičné riešenie bytových jednotiek ponúka majiteľom dostatok priestoru aj súkromia. Na prízemí a prvom poschodí sú dva veľké trojizbové byty s rozlohou približne 140 štvorcových metrov, zo spoločných priestorov sa majitelia bytov dostanú do garáže.
V prízemnom byte, ktorý obývajú starí rodičia, vznikol po odstránení schodiska do suterénu priestor na reorganizáciu sociálneho zázemia a na vytvorenie ďalšej miestnosti – pracovne pre domáceho pána.
Základná dispozícia obývačky, jedálne, kuchyne a spálne zostala zachovaná.
Najmenší byt v suteréne obýva najmladší člen rodiny – syn (alebo aj vnuk, záleží, z pohľadu ktorej generácie sa na to pozeráte), ktorý najviac využíva fitnes a wellness zázemie v suteréne. V nadstavbe vznikol priestranný štvorizbový byt.
Terasa v tvare polkruhu
Rodina si užíva nadstavený a zrekonštruovaný dom viac ako rok. Domáci ešte plánujú menšie úpravy v záhrade a doladenie interiéru. Dokončené sú však terasy s celkovou plochou viac ako 100 štvorcových metrov, ktoré lákajú na posedenie s výhľadom na údolie Dunaja.
Terasa starých rodičov má organický tvar – polkruh.
Pri terasách bol dôležitý aj výber podkladového profilu. Vzhľadom na to, že sa terasy v nadstavbe umiestňovali na netradičnú železnú konštrukciu a podklad tvorili OSB dosky, zvolil realizátor nosný hliníkový profil. Vďaka tomu sa zabezpečila dostatočná pevnosť a optimálna výška.
Výhľad na prírodnú scenériu umožňuje zvnútra veľkoplošná presklená fasáda. Z kompozitného materiálu si majitelia domu dali na mieru vyrobiť aj kvetináče, ktoré oddeľujú terasu od ulice a nahrádzajú plot. Podarilo sa tak vytvoriť originálny a štýlový exteriérový doplnok.
Viacgeneračné bývanie šetrí náklady
Spojením troch bytových jednotiek do jedného domu sa znížili tiež celkové prevádzkové náklady na bývanie aj na starostlivosť o záhradu a to zhruba o tridsať percent.
Solárne panely podporujú výrobu teplej úžitkovej vody a vyhrievajú aj bazén. Úspora energie je štyridsaťpercentná.
FOTO: DANO VESELSKÝ/INOUTIC
