Vysporiadať majetok zdedený v zahraničí nebýva jednoduché. Základná právna gramotnosť tu často stačiť nebude.
Pri dedení majetku v zahraničí sú komplikované najmä prípady, kedy má Slovák nehnuteľný majetok v jednom alebo viacerých cudzích štátoch.
„Po jeho smrti bude okrem základného dedičského konania na Slovensku, prebiehať viacero ďalších dedičských konaní v rôznych štátoch, pretože súd každého štátu bude rozhodovať len o majetku na jeho území,“ hovorí Miriam Imrich Breznoščáková, notárka a mediátorka z Vranova nad Topľou.
V téme sa dočítate:
Voľba práva a dohoda o voľbe právomoci
Dedičstvo za hranicami - najčastejšie problémy
V Európskej únii by cezhraničné dedičstvá mala už čoskoro zjednodušiť jednotná právna norma. Ani tá však nemusí byť vždy jednoznačná.
Rozhoduje štátna príslušnosť
V súčasnosti platí rovnaká úprava vo vzťahu ku krajinám Európskej únie aj mimo nej. Vo všeobecnosti platí, že na Slovensku je pre určenie rozhodného práva (teda právo, ktorým sa bude celá dedičská vec spravovať) hlavným
Niektoré výhody
Európska smernica a dedenie
Jeden súd v jednom dedičskom konaní a pri jednom poplatku, bude môcť rozhodnúť o celom majetku patriacom do dedičstva, vrátane nehnuteľností ležiacich v členských štátoch EÚ.
Súd a notár, ktorý prejedná také dedičstvo vydá na žiadosť dediča Európske osvedčenie o dedičstve (tzv. EDO), v podobe formulára, aby mali evidenčné orgány a registre v štátoch, kde sa majetok nachádza uľahčený zápis na základe vydaného dedičského rozhodnutia.
kritériom štátna príslušnosť občana v čase smrti.
To znamená, že ak zomrie Slovák v zahraničí, majetok po ňom, ktorý sa nachádza na Slovensku, prejedná slovenský súd a notár podľa slovenského práva.
Avšak majetok tohto zosnulého, ktorý sa nachádza v zahraničí slovenský súd štandardne neprejednáva. „Urobí tak iba v prípade, že bol tento majetok vydaný slovenským orgánom alebo boli rozhodnutiu slovenského orgánu priznané právne následky,“ vysvetľuje notárka.
V prípade majetku v zahraničí teda nie je vylúčené, že vzhľadom na rozdielne právne predpisy v oblasti dedičstva v dotknutých štátoch prebehne „viacero“ samostatných dedičských konaní, upozorňuje Peter Jurík, konateľ spoločnosti Vlastníctvo, ktorá sa prípadmi cezhraničných dedičstiev zaoberá.
Hľadajte informácie
Najmenej komplikované je podľa neho dedenie v členských štátoch Európskej únie. Najkomplikovanejšie sú dedičské konania po osobách, ktoré vlastnia majetok vo „vzdialených“ štátoch, ktorých právne predpisy v oblasti dedenia sú rozličné a dedičské nároky iných štátnych príslušníkov požívajú obmedzenú prípadne aj žiadnu medzinárodnú ochranu.
Ak poručiteľ vlastnil nehnuteľnosť v inom štáte, prináleží povolaným dedičom, aby vyvolali dedičské konanie v danom štáte, vysvetľuje Jurík (ak dedičské konanie nezačne ex offo).
Odporúča, aby sa dedičia informovali o príslušných právnych predpisoch v oblasti dedenia, ktoré platia v štáte, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorú by mali dediť.
Pravidlá sa budú meniť
V auguste budúceho roka sa európske pravidlá zmenia. Nadobudne účinnosť nariadenie EÚ v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve.
Podľa neho sa zavádza jediné a jednotné kritérium posudzovania právnych pomerov v cezhraničných dedičstvách - kritérium „obvyklého pobytu“ zosnulého. Štátom obvyklého pobytu bude krajina, v ktorej mal zosnulý najužšie väzby rodinné, pracovné, spoločenské aj majetkové, čo bude posudzovať súd, ktorý začne konať.
Napriek tomu, že samotné nariadenia nedefinuje pojem obvyklého pobytu je zo zdôvodnenia zrejmé, že vôbec nemusí ísť o trvalý pobyt, vysvetľuje notárka Breznoščáková.
Mala by to byť krajina, v ktorej mal zosnulý najužšie väzby tak rodinné, pracovné, spoločenské ako aj majetkové.
Kto kam bude patriť?
Môžu preto nastať situácie, keď slovenský občan s trvalým pobytom na Slovensku, kde vlastnil aj dom, no dlhodobo žije s rodinou vo vlastnom byte a pracuje napríklad v Belgicku, môže mať obvyklý pobyt v Belgicku. A teda právomoc konať bude mať belgický notár podľa belgického práva.
No za rovnakých východiskových okolností môže byť posúdená právomoc slovenského súdu, ktorý bude rozhodovať podľa slovenského práva preto, že sa Slovák s rodinou pravidelne vracal na Slovensko, s úmyslom nikdy neostať v Belgicku, kde si okrem pracovných väzieb nevybudoval žiaden užší vzťah.
Ďalšie situácie, ktoré môžu vznikať sú v prípade povedzme Nemca, ktorý prišiel pracovať na Slovensko, tu sa oženil, kúpil tu byt, no ponechal si trvalý pobyt Nemecka ako aj občianstvo a dom v Nemecku, kde navštevuje rodinu.
Tu bude slovenský súd prejednávať dedičstvo po ňom podľa slovenského práva, keďže posúdi Slovensko ako krajinu jeho obvyklého pobytu, vraví Breznoščáková.
Nariadenie bude do značnej miery prínosom nielen pre migrujúcich občanov v rámci členských štátov EÚ, ale aj príslušné štátne orgány členských štátov, ktoré konajú v dedičských veciach. Avšak určenie obvyklého pobytu bude v niektorých prípadoch pomerne komplikované, dodáva Jurík.
Vedeli ste?
Voľba práva a dohoda o voľbe právomoci
Pokiaľ Slovák žijúci v zahraničí nechce, aby dedičstvo po ňom prejednával cudzí súd, môže spísať u notára vyhlásenie o voľbe práva, ktorou si zvolí za rozhodné právo právny poriadok štátu svojho štátneho občianstva.
Túto voľbu je možné urobiť už dnes, a to formu závetu spísaného napríklad v notárskej zápisnici.
Vykonanie tejto voľby práva je zároveň podmienkou na možnosť dedičov uzatvoriť dohodu o voľbe právomoci štátu zvoleného práva.
To znamená, že iba ak poručiteľ za života vykonal voľbu práva, môžu jeho dedičia uzatvoriť dohodu o voľbe právomoci a predložiť ju súdu, ktorý začal konať, teda aby dedičstvo prejednával nie súd obvyklého pobytu, ale súd štátu štátneho občianstva.
Zdroj: notárka Miriam Imrich Breznoščáková
Dedičstvo za hranicami
Najčastejšie problémy
dedičia majú indíciu, že poručiteľ vlastnil majetok v zahraničí, ale nevedia ho presne identifikovať,
ak dedičské konanie po poručiteľovi prebieha v inom štáte, dedičia často krát nemajú vedomosť o im prislúchajúcich právach a povinnostiach, prípadne o možnostiach ochrany svojich dedičských nárokov,
ak začalo konanie o dedičstve v inom štáte ex offo, môžu nastať komplikácie v súvislosti s určením okruhu dedičov, prípadne s komunikáciou s dedičmi, ktorí majú pobyt v inom štáte,
v iných štátoch môžu byť rozdielnym spôsobom upravené predpoklady dedenia (napr. dedičská spôsobilosť, dedičský titul a pod.),
v iných štátoch môže byť rozdielnym spôsobom upravená zodpovednosť za dlhy poručiteľa, prípadne právomoci dedičov, vykonávateľov závetu, správcov dedičstiev v súvislosti s predajom majetku za účelom uspokojenia veriteľov a pod.
Zdroj: Vlastníctvo, s.r.o. (ht)
