Ak aj postavíme novú nemocnicu, ale nezmeníme procesy liečby, nič sa nezmení, hovorí lekár PETER KENDERESSY.
Čudovali sa niečomu lekári v Anglicku, keď ste im hovorili o našom zdravotníctve?
„Fascinujúce pre nich napríklad bolo, že sa naši riaditelia koncových nemocníc menia každé štyri roky. Symbolizuje to, čo je dnes problém nášho zdravotníctva. Že nemáme víziu nielen na najvyšších miestach, napríklad na ministerstve, ale nemôže ju mať ani riaditeľ nemocnice. A tak ju nemôže napĺňať.“
Zlepšuje alebo zhoršuje sa naše zdravotníctvo?
„Neviem to posúdiť ako pacient, pozerám sa na to ako klinický lekár. Zdravotníctvo sa mení, mnoho vecí ide k lepšiemu, prístrojová vybavenosť, lieky. V tom nie sme až tak vzdialení od toho, čo sa používa na Západe. Akurát nevieme správne nastaviť systém. A jeden z dôvodov je, že nik nevie, ako sa budú veci meniť o tri či štyri roky. Preto sa ani na nižších úrovniach, ako je ministerstvo, nepostupuje systematicky. Celkovo mám pocit že odstup od vyspelého sveta sa zväčšuje.“
Čo to znamená pre vás konkrétne?
„Mnohokrát som vedel, že sa isté veci dajú robiť lepšie, ale systém to neumožňoval. Hlavne preto som odišiel. Aj keď nehovorím, že zdravotný systém Británie je ideálny a vhodný na kopírovanie.“
Čo chýba, aby ste mohli liečiť lepšie?
„Detailnejšie by sa mala posudzovať kvalita práce. Ak sa pozrieme na hrubé ukazovatele, ako je počet operácií, hospitalizácií, úmrtnosť, sme v niektorých na relatívne dobrej úrovni. Zdá sa, že sme sa s tým uspokojili. Chýba záujem sledovať ďalšie parametre, napríklad ako rýchlo vieme vrátiť človeka do aktívneho života po operácii. Mohli by sme mať kratšiu aktívnejšiu rekonvalescenciu, menej ľudí s dlhodobými pooperačnými komplikáciami. Ľudia trávia veľa času v nemocnici.“
Prečo?
„Lebo je logistika pacienta veľmi slabá. U nás v princípe platíme za obrat, teda množstvo. Nie za kvalitu. Trend na Západe je opačný, čoraz viac sa mapuje, aký je výsledok konkrétneho úkonu. Lekár u nás nemá ani poriadnu systémovú motiváciu, aby pacientovi pomohol čo najlepšie. Z toho, ako je systém nastavený, už nevytlačíme viac. Potrebujeme iný typ zmeny, obrazne povedané: viac prístrojov nám už veľmi nepomôže. Nie je čas na zmeny postupné, musia byť radikálne, a teda asi aj bolestivé.“
Aký typ zmeny?
