Ak zamestnanec dostal výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, bude mať nárok na výpovednú dobu aj odstupné?
Aktuálna úprava v Zákonníku práce umožňuje súbeh výpovednej doby a odstupného. Ak dal zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, konkrétna dĺžka výpovednej doby bude závisieť od trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa. Výpovedná doba podľa Zákonníka práce je v závislosti od trvania pracovného pomeru 1 až 3 mesiace ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Pracovný pomer zamestnanca sa skončí až uplynutím výpovednej doby. To znamená, že počas výpovednej doby pracovný pomer naďalej trvá a zamestnanec je povinný vykonávať pre zamestnávateľa prácu.
V prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti Zákonník práce ustanovuje nárok na odstupné až do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca v závislosti od celkovej doby trvania pracovného pomeru, ktorý sa skončil. Ak by pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky, zamestnanec by nemal nárok na odstupné. V prípade, že pracovný pomer trval viac ako dva roky, ale menej ako päť rokov, zamestnancovi vznikne nárok na odstupné vo výške jeho priemerného zárobku za jeden mesiac.
Môže zamestnanec požadovať (ak dostal výpoveď z dôvodu nadbytočnosti), aby mu zamestnávateľ namiesto výpovednej doby poskytol vyššie odstupné?
Zákonník práce jednoznačne rozlišuje medzi výpovednou dobou a odstupným. Ak sa pracovný pomer zamestnanca končí výpoveďou zo strany zamestnávateľa, zamestnanec nemá právo požadovať, aby zamestnávateľ trvanie výpovednej doby skrátil a zohľadnil nárok zamestnanca na mzdu počas trvania výpovednej doby v sume odstupného.
Pokiaľ sa však pracovný pomer má skončiť dohodou z dôvodu nadbytočnosti, pracovný pomer sa skončí dňom uvedeným v dohode o skončení pracovného pomeru. V dohode o skončení pracovného pomeru sa zamestnanec a zamestnávateľ môžu dohodnúť, že zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odstupné v sume vyššej než je jeho zákonný, respektíve zmluvný nárok. Takýto postup však vyžaduje dohodu oboch zmluvných strán a zamestnanec naň nemá právny nárok.
Z akej sumy a za aké obdobie sa vypočíta výška odstupného?
Výška odstupného sa spravidla vyčísli ako suma násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca v závislosti od trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa.
Na účely výpočtu priemerného zárobku je rozhodujúcim obdobím kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka. Priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období s výnimkou neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
Priemerný mesačný zárobok zamestnanca sa vypočíta tak, že jeho priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
