Naša polícia čudné prevody stále vyšetruje.
BRATISLAVA. Z nevýhodného predaja emisných povoleniek garážovej firme Interblue Group údajne profitoval aj vysokopostavený úradník, ktorý v rokoch 2008 až 2009 pracoval na ministerstve životného prostredia.
Asi 3,8 milióna dolárov mu prišlo na účet vo švajčiarskej banke Credit Suiss 19. augusta 2009, teda v čase, keď Smer vzal ministerstvo životného prostredia spod moci Slovenskej národnej strany.
Papierovo bola majiteľom tohto účtu cyperská schránková firma, no ako skutočný vlastník sa v Credit Suiss nahlásil slovenský úradník.
Švajčiarska prokuratúra to píše v uznesení, ktorým začiatkom roka 2012 postúpila vyšetrovanie emisného kšeftu slovenským policajtom.
Mená vyčiernili
Ide o jedno z dvoch uznesení, ktoré Aliancia Fair-play získala od švajčiarskej prokuratúry cez tamojší infozákon.
Mená Švajčiari nezverejnili, no úradník vraj bol „sekretär“ a z ministerstva odišiel v roku 2009. Mohlo tak ísť o štátneho tajomníka či sekčného šéfa.
Ako zarobili
Kauza emisie
Interblue Group kúpila od nás 15 mil. ton emisií, tonu po 5,05 eura, všetky emisie firma predala japonskej firme Asuka, tonu po 8,20 eura,
japonská firma predala emisie japonským elektrárňam, tonu po 9,50 eura,
Interblue Group tak zarobila na tomto obchode najmenej 47 miliónov eur, Asuka 19,5 milióna eur.
„Ani na dodatočné žiadosti nám švajčiarska prokuratúra nespresnila, o akú funkciu presne išlo,“ povedala šéfka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk.
S Interblue a jeho šéfkou Janou Lütkenovou v tom čase za ministerstvo komunikoval šéf sekcie kvality životného prostredia Pavol Tehlár a jeho podriadený Peter Solčanský, ktorý riadil odbor ochrany ovzdušia.
Wienk upozornila, že meno úradníka chýba na zozname ľudí a firiem, ktoré si podľa našej Generálnej prokuratúry udajne delili zisk z emisného kšeftu.
Nie je ani na schéme distribúcie tohto zisku, ktorú pred dvoma mesiacmi zverejnil poslanec Daniel Lipšic (Nova).
„Tieto informácie preveríme,“ reagovala hovorkyňa prokuratúry Andrea Predajňová.
Na zozname od prokuratúry sú uvedení len ľudia a firmy, ktoré mali obchodný vzťah s Interblue. Aj schéma od Lipšica znázorňuje len to, ako Interblue delila zisk 47 miliónov eur cez prevody.
Schéma sa končí pri výberoch hotovosti. Ako sa potom odovzdávali peniaze, nerieši.
Na zozname byť nemusí
Rozdeľovanie zisku v réžii Interblue opisuje druhé uznesenie švajčiarskej prokuratúry, ktoré mimovládka zverejnila. Hoci aj tam sú údaje vyčiernené, počet daňových rajov, kam sa peniaze posielali, sedí s údajmi od našej prokuratúry.
Je preto možné, že 3,8 milióna dolárov na účet vplyvného úradníka nepritieklo priamo z Interblue, ale niekto peniaze vybral, vložil na iný účet a až z tohto účtu ich odoslal vplyvnému úradníkovi.
Časovo to sedí, pretože o peniazoch na jeho účte sa Švajčiari dozvedeli, keď už rok vyšetrovali Interblue.
Na Interblue ich upozornila banka Julius Bär, kde mala garážová firma účet. Prvý prevod podľa Lipšicovej schémy údajne zadala 17. decembra 2008, posledný 25. novembra 2009.
Na účet vplyvného úradníka mohli peniaze prísť v auguste 2009 a finančnej polícii to Credit Suiss nahlásila až o štrnásť mesiacov neskôr.
Polícia prevody vyšetruje
„Prvýkrát to počujem od vás,“ reagoval minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) na otázku, či vedel o vyšetrovaní peňazí na účte vplyvného úradníka ministerstva životného prostredia.
Švajčiari preverovali čudné platby v rámci vyšetrovania podozrení z prania špinavých peňazí. Vyšetrovanie nám postúpili v roku 2012 a u nás pokračuje, no zrejme sa neskončí obvinením.
Polícia totiž vlani zastavila vyšetrovania predaja emisií pod cenu. Hoci okolnosti obchodu označila za neštandardné, nikoho neobvinila. Nenašla dosť dôkazov, že štát predal emisie nevýhodne, nestačili traja svedkovia, ktorí to potvrdili. Chceli emisné zmluvy iných štátov, ktoré by nevýhodnosť potvrdili.
Keď predaj emisií pod cenu nebol podľa polície zločin, peniaze, ktoré zarobila Interblue, nie sú špinavé. Akékoľvek ich presúvanie medzi rôznymi daňovými rajmi by potom nebolo ich praním.
Takýto výsledok by mohol ešte zvrátiť generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ktorý vyšetrovanie predaja kvót pod cenu preveruje a zvažuje, či nenariadi jeho obnovenie.
„Toto preskúmavanie ešte nebolo skončené, ide o rozsiahly spisový materiál,“ povedala Predajňová.
