Odborníci upozorňujú, že ak sa niekto zbaví majetku iba preto, aby sa vyhol exekúci, koná v rozpore so zákonom.
Dlžník v zásade môže previesť svoj nehnuteľný majetok či akýkoľvek iný majetok na príbuzného alebo iné osoby, aby sa vyhol prípadným exekúciám.
A to v prípade, že ešte nebol daný návrh na exekúciu.
„Konanie, ktorým chce dlžník znemožniť alebo aspoň podstatne sťažiť veriteľom možnosť dosiahnuť uspokojenie ich pohľadávok, a to predovšetkým tým, že sa zbavuje svojho majetku, však nie je v súlade so zákonom,“ vysvetľuje advokát David Štefanka.
Kto je majiteľom
Takýmto právnym úkonom dlžníka môže veriteľ odporovať. „To znamená, že sa môže domáhať žalobou na súde, aby súd vyslovil, že určitý právny úkon, ktorý urobil jeho dlžník (napríklad uzavrel darovaciu zmluvu s treťou osobou) je voči veriteľovi právne neúčinný. Takáto žaloba sa volá odporovacia žaloba,“ dodáva Štefanka.
Neznamená to, že by sa v katastri nehnuteľností prepísal majiteľ nehnuteľnosti, napríklad dieťa dlžníka, ktorému dom daroval. Exekútor však bude môcť siahnuť na nehnuteľnosť.
Vo vzťahu k veriteľovi bude totiž majiteľom domu stále dlžník, hoci vo vzťahu k všetkým ostatným, napríklad k daňovému úradu bude majiteľom potomok dlžníka.
Už začala
Po začatí exekúcie, konkrétne po doručení upovedomenia o začatí exekúcie však už dlžník nemôže nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii okrem nakladania s cieľom uspokojenia pohľadávky oprávneného, vysvetľuje advokát Igor Augustinič.
„V praxi to vyzerá tak, že exekútor povinnému zablokuje peňažné prostriedky vo výške vymáhanej pohľadávky na účte, v prípade dôchodcu prikáže Sociálnej poisťovni, aby povinnému obstavil dôchodok a vyplácala ho iba po vykonaní zrážok, kataster na základe upovedomenia vyznačí plombu na príslušnom liste vlastníctva a povinný nebude môcť túto nehnuteľnosť previesť na iného a podobne,“ dodáva Augustinič.
