Elitná maďarská ekonómka ÉVA VÁRHEGYI predpovedá, že problémy orbánovskej ekonomiky budú viditeľné už na budúci rok.
Keď Orbánova vláda začala svoju neortodoxnú ekonomickú politiku, mnohí jej predpovedali pomerne rýchly krach. Prečo sa tak nestalo?
„Vláda využila rezervy, s ktorými mohla aspoň zdanlivo udržať deficit rozpočtu. Platobnej bilancii zasa pomohlo výrazné zníženie dovozu. Medzinárodné trhy sledujú tieto čísla a keď sa zdalo, že sú vcelku v poriadku, Maďarsko sa nestalo v takej miere cieľom medzinárodných finančných špekulácií. Neskôr mala maďarská ekonomika veľké šťastie, keď dokázala zachytiť konjunktúru, ktorú priniesol napríklad automobilový priemysel. Inou vecou je stav štátneho rozpočtu. Orbánova vláda použila desať miliárd eur majetku súkromných dôchodcovských spoločností, čiže asi 10 percent HDP, aby sa dostala spod úniového konania pre prílišné prekračovanie deficitu a tým aj spod prísnejšej kontroly. Zároveň tým zdanlivo znížili mieru štátneho dlhu. To stačí na to, aby, ak nenastane vyslovene krízová situácia, maďarská ekonomika prežívala.
Zostali ešte nejaké rezervy, ktoré by mohla využiť aj v budúcnosti?
„Z majetku penzijných spoločností už použili asi 90 percent. Za menšiu časť z toho nakupovali, štát napríklad spätne odkúpil podiely v MOL-e a iných energofirmách. Väčšiu časť použil na zníženie štátneho dlhu a veľká časť sa jednoducho utratila. Vďaka týmto peniazom a sumám, ktoré štát už neodvádzal penzijným fondom, sa podarilo deficit nominálne udržať pod tromi percentami.“
Kedy začnú tieto utratené peniaze z penzijného sporenia chýbať?
„Asi o desať rokov. Pre ľudí, ktorí vtedy začnú odchádzať do dôchodku, bude musieť vláda niekde získať peniaze, ktoré teraz minula. Napríklad zvýši dane alebo im zníži dôchodky.“
Vyplatil sa nákup podielu v energetických spoločnostiach?
„Nie, zatiaľ to vyzerá, že na tomto obchode štát prerobil. Cieľom vlády však ani nebolo rozmnožiť štátny majetok, ale v súlade so svojou ideológiou preberať kontrolu nad čoraz väčším kusom ekonomiky. Teraz sa napríklad o to isté snaží v bankovníctve.“
Vyzerá to, že táto vládna politika je populárna.
„Áno, veľká časť maďarského obyvateľstva sa sklamala v súkromných firmách a verí skôr štátnemu sektoru. Druhým faktorom je apelovanie na národné cítenie: to, čo je štátne, to je národné, to je naše. To už je vyslovene nebezpečná nacionalistická ideológia, ktorú Orbánova vláda rada používa.“
Vláda svoju politiku odôvodňuje aj tým, že potom môže určovať ceny pre obyvateľstvo.
„To by mohla urobiť aj bez toho, sú to všetko regulované odvetvia. Regulácia nefungovala najlepšie, to však je len zámienka na ich prevzatie do štátnych rúk. Za to však nakoniec spotrebitelia zaplatia veľkú cenu, tieto odvetvia totiž potrebujú obrovské investície a nevidno, odkiaľ by sa vzali.“
Spotrebiteľov však zaujímajú len vládou nariadené nižšie ceny.
