Zväz automobilového priemyslu ubezpečuje, že na Slovensku by sa na východ od Banskej Bystrice a Žiliny zmestili ešte aj dve automobilky.
KOŠICE. K problémom ďalšieho rozvoja automobilového priemyslu na Slovensku patrí chýbajúce diaľničné spojenie s východom krajiny, kvalifikovaná pracovná sila a prepojenie vedy a inovácií na priemyselné potreby.
Upozorňuje na to Zväz automobilového priemyslu (ZAP) SR, ktorého predstavitelia dnes rokovali so subdodávateľmi v tomto odvetví v Košickom a Prešovskom kraji.
Podľa predsedu ZAP SR Jaroslava Holečka je na Slovensku možné vybudovať aj štvrtú automobilku. "V súčasnosti o nej neuvažujeme, ale v priestore od Banskej Bystrice a Žiliny smerom na východ je určite ešte miesto aj pre dve automobilky," povedal pre novinárov v Košiciach.
Za mimoriadne dôležité pri súčasných logistických systémoch podnikov označil Holeček dobudovanie autostrády od Žiliny smerom na východné Slovensko. "Ja si myslím, že za posledných desať rokov žabomyších vojen sme stratili oveľa viac, ako tie milióny, ktoré nás vždy vracajú späť k rozhodovaniu, či autostrádu áno alebo nie, či takú alebo onakú. Jednoducho, už mala dávno byť," konštatoval.
Dodal, že z takmer 300 subdodávateľov automobilového priemyslu sú tri štvrtiny na západe Slovenska po Banskú Bystricu a Žilinu.
Druhým problémom pre rozvoj priemyslu je systém vzdelávania. V kontraste k celkovej nezamestnanosti vyznieva fakt, že firmy zápasia s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. "Naša predpoveď ukazuje ročnú potrebu 42.000 stredoškolsky vzdelaných nových zamestnancov, z toho 30 000 len na obyčajnú reprodukciu ako náhrada za tých, ktorí odchádzajú do dôchodku. Na druhej strane, podľa štatistík sa vo svojom študijnom odbore zamestná menej ako 5000 stredoškolských absolventov," uviedol Holeček.
Zmena tohto pomeru si podľa neho vyžaduje celkovú transformáciu školského systému. Do stredného odborného školstva chce ZAP SR zaviesť prvky duálneho systému, pri ktorom žiak získava väčšinu svojich praktických znalostí priamo v podnikoch, ktoré sú na to prispôsobené. Od septembra bude zväz spúšťať pilotné projekty.
Slovensko potrebuje tiež transformáciu výskumu pre potreby praxe. "Veda a inovácie nie sú prepojené s potrebami nášho najdôležitejšieho priemyslu," hodnotí šéf zväzu. Hlavnú zmenu vidí Holeček v spoločnom prístupe k investíciám do vedy a výskumu, ktorý je v súčasnosti základom kvalitného dodávateľského vzťahu.
Odberatelia v automobilovom odvetví totiž vyžadujú viac komplexné dodávky, ktoré už zahŕňajú inovácie a posúvajú ich finálny produkt o priečku vyššie. ZAP SR navrhuje riešenie vo forme Centra pre strategický výskum a vývoj, ktoré bude špecializované na automobilový priemysel a bude slúžiť pre viacero firiem.
Holeček zároveň ocenil veľmi dobré podmienky výskumu a vývoja na východnom Slovensku, či už vzhľadom na činnosť Technickej univerzity Košice, alebo viacerých súkromných výskumno-vývojových inštitúcií.
Podľa viceprezidenta ZAP SR Štefana Rosinu má Slovensko zároveň oproti svetu veľmi malý podiel podnikových výdavkov na vedu a výskum, preto je potrebné lepšie motivovať slovenské spoločnosti, aby viac investovali do vývoja. Môže sa tak stať napríklad podporou exportu inovovaných výrobkov alebo tým, že sa náklady na vývoj stanú odpočítateľnou položkou z daňového základu.
"Veríme, že aj túto bariéru sa čoskoro podarí odbúrať a môžeme efektívne napĺňať Národnú stratégiu hospodárstva na základe využitia poznatkov vedy a výskumu RIS3, ktorú Európska komisia vyhlásila za najlepšie spracovanú v rámci členských krajín," dodal Rosina.
Automobilový priemysel je ťahúňom slovenskej ekonomiky, jeho podiel na celkovej priemyselnej výrobe Slovenska je 43 %, tvorí 26 % exportu a zamestnáva priamo 60 000 ľudí.
Vlani Slovensko znovu obhájilo prvenstvo vo výrobe - 181 kusov automobilov na jedného obyvateľa. Výroba automobilov na Slovensku stále zvyšuje svoj objem, vlani fabriky opustilo viac ako 980 000 automobilov, čo je o 5,8 % viac ako v roku 2012.
"Aj keď tieto čísla vyzerajú veľmi optimisticky, národohospodárska štúdia, ktorú vypracoval tím vedcov Ekonomickej univerzity v Bratislave, hovorí, že stále je tu priestor na rozvoj v automobilovom biznise, predovšetkým v jeho subdodávateľskej časti," zhodnotil Holeček.
