Situácia na Ukrajine sa vyostruje a to neveští nič dobré pre naše ceny energií.
„Hrozba eskalácie konfliktu predstavuje aj možnosť prerušenia dodávok zemného plynu cez Ukrajinu na určité obdobie, čo môže mať za následok zvýšenie cien plynu,“ konštatuje Stanislav Kovalík, riaditeľ pre retail z ČEZ Slovensko.
Výpadok plynu môže podľa analytika Karola Piovarčiho zo Saxo Bank znamenať väčšiu spotrebu elektriny, čo môže viesť k zvýšeným nákladom na jej tvorbu.
Okrem toho sa očakáva oživenie veľkých ekonomík Európy, čo by znamenalo zastavenie poklesu cien a dokonca by mohli ceny mierne rásť. Zatiaľ však ešte „ceny oboch komodít – plynu aj elektriny – dlhodobo zaznamenávajú mierny pokles“, konštatuje Jozef Ondreička z Magna E. A.
Ak by aj ceny pre situáciu na Ukrajine či ekonomický rozmach naozaj stúpli, pre domácnosti by sa nateraz nič nemenilo. Najskôr začiatkom budúceho roka. Aj to bude závisieť od dodávateľov či regulačného úradu.
Energetické firmy majú totiž prvýkrát schválené ceny plynu aj elektriny na trojročné obdobie. A teda môžu tri roky, až do konca roka 2016, ponúkať rovnakú cenu.
Ak však cena rapídne stúpne, prípadne klesne (pri elektrine sa počíta aj so scenárom, že sa zníži o asi desať percent), môžu dať na regulačný úrad žiadosť o schválenie nového cenového stropu.
Nenápadné zvyšovanie
Zaujímavé poklesy cien elektriny mierne zotierajú nárasty iných zložiek.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví žne od dodávateľov energií kritiku už dlhodobejšie. Ide hlavne o zle nastavenú reguláciu cien energií. Podľa Stanislava Kovalíka z ČEZ Slovensko napríklad pre zásahy úradu nie sú úspory na elektrine také veľké, ako by mohli byť.
Zaujímavé dvojciferné poklesy ceny dodávky (o 12,5 a 15 percent v posledných dvoch rokoch a očakávaných 10 percent) vždy regulátor eliminoval tým, že zvýšil iné regulované zložky ceny. Napríklad nenápadne zvýšil v januári tarifu za prevádzku systému takmer o 25 percent.
Pritom ceny za silovú elektrinu, teda za komoditu, tvoria len 42 percent z celkovej ceny, ktorú domácnosť zaplatí. Zvyšok si rozdelia distribučné spoločnosti a prenosová sústava. Tie si zoberú 34 percent.
Ďalších sedem percent dostanú distribučné spoločnosti za straty pri distribúcii. Päť percent dostane prenosová sústava za systémové služby. Ostatné peniaze sú na prevádzkovanie systému, peniaze idú výrobcom obnoviteľných zdrojov či výrobcom zo slovenského hnedého uhlia. Niečo ide do Národného jadrového fondu. A samozrejme treba rátať s 20-percentnou DPH.
