BRATISLAVA. Vláda v stredu schválila Program stability, ktorý obsahuje aj opatrenia, ktorými chce budúci rok znížiť deficit. Pozrite si ich.
Skúste túto hru Čítajte 1. DPH sa od roku 2015 nezníži
Eurostat v stredu síce potvrdil, že Slovensko malo vlani deficit pod troma percentami ročného výkonu ekonomiky, no DPH sa od januára nezníži z 20 percent na 19 percent. Ministerstvo financií totiž očakáva, že pri jesennej notifikácii sa náš deficit dostane nad 3 percentá.
Eurostat na jeseň sprísni metodiku a už avizoval, že nám ako opatrenie, ktoré zlepšuje rozpočtové čísla, neuzná presun úspor z II. piliera po jeho otvorení do Sociálnej poisťovne. Do poisťovne sa vlani presunulo viac ako 200 miliónov eur, čo bolo asi 0,3 percenta HDP. Ide o úspory ľudí, ktorí z II. piliera vystúpili.
Predpokladaný výnos: 227 až 248 mil. eur ročne
2. Registračné pokladnice budú mať aj lekári
Vláda chce, aby registračné pokladnice používali povinne od januára aj všeobecní lekári, špecialisti a zubári, hotelieri, no aj notári, právnici, architekti či znalci. Či ich budú musieť mať aj taxikári, nie je zatiaľ jasné.
Predpokladaný výnos: 71 mil. eur ročne
3. Propagačné príjmy od farma firiem pre lekárov sa zdania
Príjmy lekárov z peňažných a nepeňažných plnení od farmaceutických firiem a príjmy z predaja kovošrotu sa budú zdaňovať zrážkovou daňou 19 percent.
Predpokladaný výnos: 5 mil. eur ročne
4. Ďalšie úspory má vykázať reforma ESO
Vláda ráta s ďalšími úsporami, ktoré má priniesť Kaliňákova reforma verejnej správy. No ktoré ďalšie príspevkové organizácie sa zrušia alebo zlúčia, nie je známe.
Predpokladaný výnos: 106 mil. eur ročne
5. Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov
V roku 2016 sa má prvýkrát robiť ročné zúčtovanie sociálnych odvodov (je to za rok 2015). Rozpočtu to pomôže až v roku 2016.
Predpokladaný výnos v roku 2016: 56 mil. eur
Čo ešte vláda plánuje:
Oproti východiskám rozpočtu si dosiahnutie rozpočtového cieľa na rok 2015 vyžiada ďalšie dodatočné opatrenia na rok 2015 vo výške 0,3 percenta HDP. Ministerstvo financií chystá zmeny v daňovo uznateľných výdavkoch pre podnikateľské subjekty. Hovorí sa napríklad o strope na odpisy napríklad pre drahé autá.
Vláda už nepočíta s novou daňou na nehnuteľnosti, ktorá mala zaťažiť najmä luxusné domy a byty. Vláda zváži možnosti zavedenia novej dane z nehnuteľností. (Opravené 23.4. o 16,00)
Dlh prekročil 55 percent HDP
Nepríjemnou správou je, že dlh Slovenska vlani narástol na 55,4 percenta HDP. Vláda rátala s tým, že nedosiahne 55 percent. Eurostat nám ale zvýšil dlh o úver vo výške necelých 500 miliónov eur, ktorý si od bánk zobrala nová verejno-súkromná agentúra, aby od štátu odkúpila núdzové zásoby ropy.
V roku 2012 malo Slovensko dlh pod 53 percentami.
Keďže dlh vlani prevýšil 55 percent, vláda musí od polovice mája viazať rozpočtové výdavky znížené o náklady na obsluhu dlhu či na spolufinancovanie eurofondov vo výške troch percent. Vyplýva to zo zákona o dlhovej brzde.
Vláda tak nebude môcť použiť výdavky v sume 305 miliónov eur. Chce na to použiť aj rezervu na zlepšenie výberu daní, ktorá je v tohtoročnom rozpočte v sume 250 miliónov eur.
"Viazanie časti výdavkov v roku 2014, čo sa udeje 15. mája, bude v objeme asi 300 miliónov eur, s čím rátame a sme na to pripravení," uviedol dnes po rokovaní vlády minister financií Peter Kažimír (Smer).
"Znamená to zmrazenie objemu časti výdavkov," priblížil Kažimír s tým, že spustenie tohto sankčného pásma dlhovej brzdy neznamená zmenu cieľov vlády ohľadom výšky deficitu a dlhu na budúci rok. "Znamená len iný spôsob dosiahnutia tohto cieľa," poznamenal. Také isté povinnosti ako vláda budú mať aj samosprávy.
Rozpočet bez nominálneho rastu výdavkov
Podľa dlhovej brzdy tiež nemožno poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády a z rezervy vlády.
Vláda zároveň nesmie predložiť Národnej rade návrh rozpočtu na rok 2015, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast výdavkov verejnej správy okrem výdavkov na správu štátneho dlhu či na spolufinancovanie eurofondov. Ani obce nemôžu mať v budúcom roku vyššie výdavky ako v tomto roku.
Ministerstvo financií tiež ráta s tým, že v tomto roku dlh dosiahne 55,2 percenta HDP. Spolieha sa jednak na to, že zmení pravidlá fungovania Agentúry pre správu núdzových zásob ropy tak, že už nebude zvyšovať dlh.
V roku 2015 má byť dlh pod 57 percentami. Aby sa cieľ naplnil, vláda by mala z predaja 49-percentného podielu v Slovak Telekomu získať plánovanú miliardu eur. Zatiaľ nie je jasné či sa akcie Telekomu predajú len na niektorej burze, alebo priamym predajom, kde má predkupné právo väčšinový akcionár Deutsche Telekom, alebo sa využije kombinácia toho.
Deficit 2,77
Eurostat v stredu potvrdil, že naša verejná správa hospodárila vlani s deficitom 2,77 percenta HDP. O tom, či Slovensko už nebude na zozname krajín s nadmerným deficitom, povie Európska komisia v júni. Do takzvanej procedúry nadmerného deficitu vstúpilo Slovensko koncom roka 2009, teda za prvej Ficovej vlády.
Vláda musí znižovať deficit aj v ďalších rokoch. V tomto roku je plánovaný deficit 2,64 percenta, no vláda v Programe stability pripúšťa riziká, že môže byť o 0,2 percentuálneho bodu vyšší. Na rok 2015 si vláda naplánovala deficit 2,49 percenta.
Z Programu stability vyplýva aj to, že vláda si v tomto roku dala prestávku v ozdravovaní verejných financií. Takzvaný štrukturálny deficit, ktorý je očistený o jednorazové vplyvy, sa má v tomto roku zhoršiť o 0,3 percentuálneho bodu. Vlani vláda tento deficit výrazne znížila aj vďaka lepšiemu výberu DPH.
Opozícia: Vláda pokračuje v rekordnom zadlžovaní
Vláda Roberta Fica podľa opozície za dva roky prijala opatrenia, ktoré znamenali vyššie dane a odvody, nové poplatky a priniesli stagnujúci pracovný trh a utlmený hospodársky rast.
BRATISLAVA. Vláda v dnes predložených východiskách rozpočtu verejnej správy dokazuje, že nezvláda riadenie verejných financií a pokračuje v zadlžovaní Slovenska. Tvrdia to opozičné strany SDKÚ a KDH.
Hodnotenie verejných financií zo strany Európskej komisie podľa šéfa KDH Jána Figeľa potvrdzuje, že iba stabilita nestačí.
"Slovensko potrebuje nielen stabilnú, ale aj zodpovednú vládu a politiku, ktorá je schopná odvahy a rozvahy prijímať skutočné konsolidačné opatrenia," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Kabinet Roberta Fica (Smer) podľa jeho slov za dva roky prijal sériu opatrení, ktoré znamenali vyššie dane a odvody, nové poplatky a priniesli stagnujúci pracovný trh a utlmený hospodársky rast. "Neprišlo k ozdraveniu, ale otráveniu verejných financií," dodal.
"Opätovne sa ukazuje, že ignorovanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a nepredloženie nevyhnutných úsporných opatrení do parlamentu spôsobuje alarmujúci stav zadlžovania našich občanov. Na nezodpovednosť vlády a jej zlé hospodárenie tak budú stále viac doplácať nielen naši ľudia, ale aj miestne samosprávy zmrazovaním ich výdavkov," reagoval podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec.
TASR
