Agentúrny text sme nahradili autorským článkom
BRATISLAVA. Na slovenskom trhu nie sú signály, že by mali cudzinci záujem o poľnohospodársku pôdu, hoci pre nich od 1. mája už nebude platiť moratórium na jej kúpu. Potvrdili to zdroje, ktoré majú prehľad o predaji pôdy v regiónoch Slovenska.
„Cudzinci, ktorí mali o kúpu pozemkov u nás reálny záujem, ich už dávno kúpili,“ povedal Martin Lazík z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska.
Hrozbu ukončenia moratória a skupovania pôdy ľuďmi zo zahraničia a škodami, ktoré to štátu spôsobí, pritom použilo ministerstvo pôdohospodárstva ako argument, prečo treba prijať zákon o nadobúdaní pozemku do vlastníctva v skrátenom legislatívnom konaní.
Vláda v stredu so znením zákona aj jeho rýchlym prijatím súhlasila.
Do zákona podľa ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka pridala podmienku, že fyzická osoba, ktorá chce kúpiť pôdu, musí mať aspoň desať rokov pobyt na území Slovenska a právnická osoba aspoň toľko rokov registráciu.
Obmedzia aj našincov
Ak zákon odobria poslanci, budú mať pri kúpe pôdy prednosť ľudia, čo podnikajú v poľnohospodárskej výrobe aspoň tri roky. Má sa tak znížiť riziko využívania pôdy novými vlastníkmi na iné než poľnohospodárske účely.
Na to, aby sa pozemky zachovali vcelku, má slúžiť stupňovité ponukové konanie pri predaji.
„Prednostné právo na nákup parcely má prvý poľnohospodár, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť v rámci obce, v druhom kroku v rámci susednej obce, v treťom kroku v rámci Slovenska a v štvrtom kroku sa pôda stáva voľným artiklom,“ spresnil Jahnátek.
Exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon (MostHíd) tvrdí, že sa zvýhodní zopár ľudí v obci, ktorí si môžu pôdu kúpiť, a obmedzí 1,5 až 2 milióny vlastníkov tým, že sa určí, komu môžu pôdu predať.
„Výsledným efektom bude zníženie ceny pôdy a znehodnotenie vlastníctva ľudí,“ citovala ho agentúra TASR.
Pravidlá pri nadobúdaní pôdy môžu podľa Lazíka znevýhodniť ľudí, ktorí by sa do oblasti poľnohospodárstva chceli presunúť z inej sféry, ale aj farmárov, ktorým sa darí a chceli by rozšíriť podnikanie do iných regiónov.
Ponuky budú zverejňovať
Hoci obmedzenia pri kúpe zverejnilo ministerstvo pred niekoľkými mesiacmi, na trhu to väčší záujem o zbavenie sa či nadobudnutie pôdy skôr, ako začnú platiť, nevyvolalo.
„Nezaznamenali sme zvýšený záujem predávajúcich ani kupujúcich,“ povedal Andrej Churý zo spoločnosti RE/MAX. Nárast počtu ponúk na predaj ani kúpu poľnohospodárskej pôdy nezaregistroval ani portál reality.sme.sk.
Keď začne zákon platiť, pri predaji pôdy sprísnia pravidlá aj pri informovaní o jej predaji. Ten, kto bude chcieť predať pôdu s výmerou nad 2000 štvorcových metrov, má zverejniť ponuku najmenej na 15 dní vo webovom registri ministerstva pôdohospodárstva.
Majiteľ pozemku do 10-tisíc štvorcových metrov bude musieť ponuku zverejniť aj na úradnej tabuli v obci, kde má pozemok, a aj v susedných obciach.
Pri pozemkoch nad 10-tisíc štvorcových metrov treba oznámenie uverejniť aj minimálne v jednom regionálnom periodiku. Majiteľom pôdy sa tak môžu zvýšiť náklady na inzeráty spojené s predajom.
Bez finančných dosahov?
Mimovládne organizácie počas pripomienkovania zákonov žiadali od ministerstva, aby požadovali aj to, aby sa v doložke vplyvov priznal vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže úradom pribudne nová agenda. Ministerstvo tvrdí, že zákon nebude mať žiadny vplyv na rozpočet.
Jahnátek: Netrápi ma, či investor z Talianska príde
V okolitých štátoch je zákonná ochrana pôdy tvrdšia, než bude u nás, tvrdí minister pôdohospodárstva ĽUBOMÍR JAHNÁTEK.
V doložke vplyvov k schválenému zákonu sa píše, že bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a nulový vplyv na rozpočet verejnej správy. Úradom a ministerstvu však pribudne agenda, podnikateľom náklady na inzerciu pri predaji pôdy. Aký vplyv teda bude mať?
„Predpokladáme, že zákon sa bude týkať len malého percenta ľudí. Okolo 95 percent pôdy je zazmluvnená, keď teda majiteľ pôdu ide predať prenajímateľovi, zákon sa ich nebude týkať. Náklady na inzerciu a vyjadrenie okresného úradu sa týkajú len tretej osoby, ktorá chce do tohto vzťahu vstúpiť a odkúpiť pôdu.“
Investori z Maďarska a Talianska chceli prísť na Slovensko a vytvoriť tu miesta. Našli našich poľnohospodárov, ktorým chýbal kapitál. Pre pripravovaný zákon o pôde a právnu neistotu od investície upustili. Mysleli ste pri navrhovaní zákona na takéto dôsledky?
„V okolitých krajinách je zákonná ochrana pôdy oveľa tvrdšia ako sme navrhli my. Máme záujem o rozvoj investorov slovenského pôvodu, k tomu smeruje aj tento zákon. Čiže mňa ani tak netrápi, či nejaký investor z Talianska príde.“
Tak by ste to vysvetlili aj nášmu poľnohospodárovi, ktorý potreboval kapitál a prišiel o zahraničného partnera?
„Áno, vysvetlil by som mu, aby lepšie hľadal.“
Veronika Sokolová