Desať rokov v Európskej únii prinieslo stredoeurópskym krajinám výrazný rast ekonomickej sily a významu. Rýchlo sa zvyšoval export, kúpna sila obyvateľstva aj hrubý domáci produkt.
VIEDEŇ. O týždeň, v prvý májový deň, uplynie desať rokov, čo krajiny Višegrádskej štvorky vstúpili do Európskej únie. Ich ekonomiky sa vtedy považovali za slabé, ale s obrovským potenciálom rastu.
Tým, čo s nimi urobilo desať rokov v EÚ sa zaoberá hlavný analytik rakúskej Erste Bank pre Strednú a Východnú Európu Juraj Kotian.
Vďaka členstvu podľa neho zaznamenali Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko rast HDP vyšší o približne jedno percento ročne oproti tomu, ak by v EÚ neboli.
Slovensku a Poľsku sa dokonca podarilo viac ako zdvojnásobiť hrubý domáci produkt na obyvateľa v eurách.
V prípade Slovenska je to však čiastočne aj efekt posilnenia koruny pred prechodom na euro koncom roka 2008.
Exportný región
Domáca kúpna sila krajín V4 stúpla na 65 percent priemeru najrozvinutejších 15 krajín EÚ, zistil analytik Erste. Rozdiel vo výške príjmov sa znížil o tretinu v prospech nových členov.
Výrazne však rástol najmä export, ktorý bol hlavnou motiváciou vstupu krajín Višegrádskej štvorky do elitného európskeho klubu. V porovnaní s európskou pätnástkou sa zvýšil export krajín V4 trikrát rýchlejšie. Skupina sa vo vývoze dostala na štvrté miesto medzi krajinami EÚ.
Domáce úlohy
Čo treba zlepšiť
- Slovensko
- Reforma verejných inštitúcií Zlepšiť flexibilitu pracovného trhu
- Česká republika
Znížiť korupciu a zlepšiť efektívnosť úradov - Podpora investícií Diverzifikovať energetické zdroje
- Zvýšiť podiel absolventov technologických smerov
- Poľsko
- Zvýšiť investície do vedy a výskumu
- Zmeniť výrobnú ekonomiku na inovačnú
- Maďarsko
- Zlepšiť využitie európskych fondov
- Znížiť podiel verejných prostriedkov na HDP (teraz 50%)
- Zlepšiť zamestnanosť (teraz 53%)
Zdroj: Erste Bank
Po Nemecku je druhým najväčším výrobcom automobilov v Európe, konštatuje analytik Erste. Dokonca aj export týchto krajín mimo Európskej únie sa za desať rokov zvýšil štvornásobne.
Krajiny V4 tvorili v roku 2004 iba 3,7 % hrubého domáceho produktu Únie, čo bolo nepomerne málo, lebo majú 13 percent jej počtu obyvateľov. V roku 2013 sa tento podiel zvýšil na 5,4 %. Výška HDP na obyvateľa bola v roku 2003 oproti európskej pätnástke iba polovičná, vlani sa však už vyšplhala na 65 percent.
Žije sa lepšie
Zaujímavý je vývoj indexu kvality života, ktorý meria nielen hmotný blahobyt, ale aj dĺžku života, rozdiely v príjmoch, mieru samovrážd a podobne. Tri krajiny si za desať rokov výrazne zlepšili hodnotenie, Česká republika dokonca predbehla Taliansko a Veľkú Britániu. Opačne dopadlo iba Maďarsko, kde sa kvalita života zhoršila najviac po Grécku.
Úroveň cien krajín V4 bola v roku 2003 na 46 % vtedajšej EÚ, do roku 2012 sa dostala na 56 percent. Ceny za komunikácie, odevy a obuv, či elektrinu a plyn už dosiahli ceny na Západe, prípadne sa im veľmi priblížili. Najväčšie cenové rozdiely sú v zdravotníctve a vzdelávaní, kde vládne štátna regulácia často na úkor kvality.
Demografické štatistiky ukazujú, že krajiny V4 sa pridali k všeobecnému európskemu trendu nízkej pôrodnosti a rastúcej strednej dĺžky života. To prinesie stále menší prílev pracovných síl na trh práce a potrebu imigrácie.
Ak krajiny Strednej Európy nebudú strednodobo ochotné získať pracovné sily v zahraničí, ich nedostatok môže negatívne ovplyvniť rast HDP v celom regióne, myslí si šéfanalytik Erste Group Rainer Menz.
