Slovensko podľa českého ekonóma Jana Švejnara dobieha priemer Európskej únie rýchlejšie ako Česko. Na konferencii vo Viedni k 10. výročiu rozšírenia Únie o krajiny strednej a východnej Európy poskytol rozhovor TASR.
Krajiny strednej a východnej Európy sú už desať rokov členmi EÚ. Komu z nich členstvo pomohlo najviac a komu naopak najmenej?
Rozhodne Slovensku a Poľsku sa darí veľmi dobre v rámci Vyšehradskej skupiny. Česká republika má pomalší ekonomický rast, a tým aj tempo približovania sa k priemeru únie. Celkovo možno povedať, že stredná Európa a Pobaltsko prekonali šoky, ktoré priniesla globálna ekonomická kríza, a znižujú náskok starších členov EÚ.
Problémom je skôr ekonomický rast vyspelejších európskych krajín. Pokiaľ sa ho podarí obnoviť a posilniť, bude sa ešte lepšie dariť aj štátom, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004.
Z nových členov únie sú už štyri štáty v eurozóne, Slovinsko, Slovensko, Estónsko, Lotyšsko. Prispieva spoločná mena, ktorá mala vážne problémy, k reálnej konvergencii, teda dobiehaniu vyspelejších štátov?
Nedá sa to jednoznačne tvrdiť, pretože napríklad Poľsko, ktoré má vlastnú menu, ekonomicky prosperuje. Iný príklad je Slovinsko, ktorému sa v minulosti darilo dobre, ale v súčasnosti prekonáva krízu. Z makroekonomického hľadiska nemá spoločná mena veľký vplyv na vyrovnávanie ekonomických rozdielov.
Na druhej strane investori, ktorí prichádzajú z krajín eurozóny, idú radšej tam, kde sa platí tiež eurom. Pre nich je kľúčové, aby nemuseli čeliť kurzovému riziku. Vidíme, že viacero projektov sa realizuje skôr na Slovensku ako v Česku práve z tohto dôvodu.
Ľudia vo V4 sú oproti starej únii chudobnejší už len o tretinuČítajte
V roku 2003, teda tesne pred vstupom do EÚ, mala Česká republika hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v parite kúpnej sily 76 percent priemeru EÚ, kým Slovensko len 57 percent. Vlaňajšie čísla ukázali omnoho menší rozdiel, Česko 81 a Slovensko 76 percent. Znamená to, že členstvo v EÚ pomohlo Slovensku viac?
Určite áno. Slovensko dobieha priemer únie rýchlejšie ako Česko. V niektorých ukazovateľoch, ako je produktivita práce, je na tom Slovensko lepšie ako Česká republika. Je to najmä výsledok reforiem slovenských vlád z minulých rokov. Slovensku pomáha aj pozitívny vplyv eura.
Tento týždeň bolo spoločné zasadnutie českého a slovenského kabinetu. Premiér Fico sa vyjadril, že by privítal, keby obe krajiny opäť platili rovnakou menou, teda eurom. Dokedy by to bolo reálne?
V strednodobom horizonte, piatich až šiestich rokov, Česká republika i Poľsko vstúpia do eurozóny. Bude však záležať aj na tom, ako rýchlo si eurozóna vyrieši problémy, ktorým stále čelí. Tie sú stále veľmi vážne napríklad v bankovom sektore.
Hovorí sa o tom, že ekonomická kríza rozdelila EÚ a vzrástli vnútorné rozdiely. Jednak vnútri eurozóny, medzi severom a juhom, ako aj medzi členskými a nečlenskými krajinami menovej únie...
Je to pravda. Vážnejšie sú rozdiely medzi severnými a južnými členskými štátmi. Pre strednú a východnú Európu je pozitívne, že sú viac napojené na vyspelejší sever, ku ktorému konvergujú.
V roku 2004 bolo historicky najväčšie rozšírenie EÚ o desať krajín. Môže sa ešte niekedy v budúcnosti takto výrazne zvýšiť počet členov únie alebo je ich počet už viac-menej konečný?
Bolo to veľké rozšírenie, ktoré zahŕňalo približne 100 miliónov ľudí. K takémuto posilneniu v budúcnosti ťažko dôjde, pokiaľ by EÚ nedala zelenú vstupu Turecka. Tam však hrajú úlohu najmä geopolitické hľadiská, a to nebol prípad strednej a východnej Európy.
Významnou témou posledných mesiacov boli aj rokovania medzi EÚ a USA o transatlantickej zóne voľného obchodu. Aké by mali byť prínosy dohody?
Pokiaľ by došlo k dohode, bude to výhodné pre obe strany. EÚ aj USA tvoria dohromady 40 percent HDP globálnej ekonomiky, čiže takmer polovica sveta by bola v zóne voľného obchodu. Pre obe strany Atlantiku by to znamenalo viac výrobkov, lepší výber a nižšie ceny.
