BRATISLAVA. Regulácie a politické zásahy sú najväčšími rizikami globálneho bankového sektoru. Slovenské banky však vidia väčšiu hrozbu v nedostupnosti kapitálu.
Ukázala to štúdia Banking Banana Skins, ktorú každé dva roky robí Centre for the Study of Financial Innovation (CSFI) v spolupráci s PwC. Zapojilo sa do nej viac ako 650 bankárov a zástupcov regulačných orgánov bánk z 59 krajín sveta.
Obavy z regulácie
Záťaž vyplývajúca z prílišnej regulácie je čoraz väčšia a môže stlmiť ekonomické oživenie a rast, tvrdí štúdia. Najviac obmedzení a zvýšených nákladov podľa inštitúcií pre bankový sektor prinášajú práve politické zásahy, obávajú sa ich hlavne bankári a manažéri rizík.
Tí, čo nepracujú priamo v bankách, vidia ako problém skôr inštitucionálne riziká akými sú zlá kvalita správy a riadenia bánk.
Obavy z politických krokov pritom silnejú hlavne v Európe a v Severnej Amerike. Kvôli bezpečnosti bánk tu bolo navrhnutých a prijatých množstvo opatrení nielen na úrovni Európskej únie, ale aj v rámci štátov.
„Ku vzniku finančnej krízy okrem uvoľnenej monetárnej politiky naozaj prispela aj zlá štátna regulácia,“ hovorí Juraj Karpiš z inštitútu INESS.
Pre neschopnosť regulátora predvídať krízu je podľa neho lepšou cestou obnoviť platnosť pravidiel kapitalizmu aj v bankovom sektore a zrušiť garanciu existencie bánk financovanú daňovými poplatníkmi.
„Reálna hrozba bankrotu s negatívnym dopadom na hodnotu majetku vlastníkov a veriteľov bánk je najefektívnejšia forma regulácie,“ dodáva Karpiš.
Zo štúdie vyplýva, že v Ázijsko-Pacifickom regióne sa odborníci obávajú skôr prudkých zmien úrokových sadzieb.
Silnejú technologické riziká
Pozitívnym trendom je, že znepokojenie bánk nad vyhliadkami do budúcnosti prvý raz po siedmich rokoch slabne.
V rebríčku rizík však začínajú dominovať technologické riziká. Z 18. miesta sa dostali až na štvrtú pozíciu. Môže za to do určitej miery aj obava z počítačovej kriminality.
Aj na Slovensku v marci tohto roka viaceré banky zaznamenali novú formu útoku na internetbanking -phishing.
Hackeri sa prostredníctvom počítačov a smartfónov klientov snažili dostať k heslám bankových účtov.
Tento problém môže bankám spôsobiť nielen veľké finančné straty, ale aj poškodenie povesti.
Slovenské banky to vidia inak
Štúdia ukázala, že medzi tým, čo považujú za riziko zahraničné banky a banky na Slovensku je rozdiel. Politické zasahovanie do fungovania bánk u nás nie je až tak vypuklý problém ako v zahraničí.
Skôr ako z regulácie majú na Slovensku tieto inštitúcie obavy z podhodnotenia rizík, tzv. rizikovej prémie.
V praxi to znamená, že aby banky dosiahli stanovené ciele, sú neustále nútené podstupovať vyššie riziká.
„Hlavné riziká sú spájané so silou bánk, teda s dostupnosťou kapitálu, úverovým rizikom a tendenciou podhodnocovať riziká v dôsledku konkurenčného prostredia," hovorí Radoslav Ratkovský, manažér a špecialista na finančný sektor v PwC Slovensko.
Slovenské banky sa tiež v štúdii vyjadrili, že existuje príliš veľa problematických štátnych dlhopisov.
