Hlavným cieľom obnovy je zlepšenie hospodárenia s energiami. Štandardne sa dosahujú úspory zhruba 30 až 40 percent, žiaduce je v priemere 60.
Vidí sa vám, že už takmer všetky bytovky na sídliskách prešli obnovou? Nie je to tak všade a tempo obnovy je podľa odborníkov stále pomalé.
Navyše neznamená, že každá bytovka, ktorá hýri farbami, prešla obnovou v celom rozsahu. A už vôbec nie, že obnova bola urobená dôkladne a usporí toľko energií, koľko by reálne mohla.
Napríklad bytovky, ktoré sa začali zatepľovať ako prvé, majú z dnešného pohľadu nedostatočnú hrúbku izolácie. Mnohí vlastníci sa napriek nemalej investícii musia znovu zamýšľať, či budovu dozateplia.
Keď obnova, tak komplexná
Pri súčasnom tempe zostane sedemnásť percent budov na bývanie v roku 2032 po prirodzenom cykle obnovy (21 percent budov postavených pred rokom 1992). Spočítali to organizácie združené v iniciatíve Budovy pre budúcnosť.
Čo je to smernica
20-20-20
Európa by mala do roku 2020 znížiť spotrebu energie o 20 percent, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie o 20 percent a znížiť emisie CO2 o 20 percent.
Ak sa chce Slovensko vyhnúť sociálnemu problému v súvislosti s rizikom nárastu počtu budov v havarijnom stave a naplniť potenciál úspor, je treba urýchlene prijať opatrenia, ktoré povedú k zvýšeniu tempa obnovy budov na bývanie na minimálne 58 000 bytových jednotiek ročne, píšu predstavitelia iniciatívy.
Zároveň sa treba zaoberať aj čoraz pálčivejšou otázkou energetickej chudoby.
Uvedené štatistiky hovoria o obnove vtedy, ak v budove uskutočnili celkovú alebo komplexná obnovu. Tá zahŕňa podstatné zlepšenie tepelnotechnických vlastností obálky budovy (fasáda, strecha, otvorové výplne a podobne) a významné zvýšenie účinnosti vykurovania, chladenia, vetrania a osvetlenia.
Budovami v havarijnom stave označujú tie, ktoré sa stanú neobývateľné a technicky a ekonomicky neobnoviteľné.
Najčastejším riešením v slovenských bytovkách je postupná obnova, ktorá smeruje ku komplexnej. Tak napríklad bytový dom najskôr vymení dvere a okná, neskôr zateplí a tak ďalej (opačný postup je horšou voľbou).
Tridsať nestačí
Hlavnými zdrojmi pre obnovu bytoviek sú dotácie a úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Úvery na obnovu poskytujú aj komerčné banky, cez niektoré z nich na obnovu prispieva Európska banka pre obnovu a rozvoj a čoraz viac stavebné sporiteľne.
Zatiaľ čo v roku 2000 išla do obnovy budov polovica peňazí zo stavebného sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni, vlani to už bolo 75 percent.
Hlavným cieľom obnovy je zlepšenie hospodárenia s energiami. Štandardne sa dosahujú úspory zhruba 30 až 40 percent, hovorí prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Zsolt Lukáč.
Avšak vzhľadom na záväzky Slovenska ako členskej krajiny Európskej únie a sprísnenie noriem (prvé už v roku 2016 – povinnosť merať spotrebu tepla) sa odporúča obnovou usporiť v priemere až 60 percent energií.
„Takéto príklady existujú už dnes,“ vraví Lukáč. Aby to bolo možné dosiahnuť, odborníci sa dožadujú dôslednejšej motivácie ľudí, ktorí chcú svoje bývanie obnoviť a usporiť čo najviac energií.
Ako to je s podmienkami a kontrolou
Verejné zdroje, peniaze z EÚ.
Štátny fond rozvoja bývania
Jednou z podmienok poskytnutia podpory na obnovu bytovej budovy, zateplenie bytovej budovy je dosiahnutie zníženia spotreby tepla na vykurovanie najmenej o 35 percent oproti výpočtovo určenej potrebe tepla na vykurovanie pred zateplením, vraví hovorca Štátneho fondu rozvoja bývania Rastislav Lackovič.
Ďalšou podmienkou je aj splnenie kritéria minimálnych tepelnoizolačných vlastností stavebných konštrukcií preukázaním nižšej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla ako aj výmena okenných otvorových výplní bytov v rozsahu aspoň 85 percent vrátane vyregulovania vykurovacej sústavy.
Kontrola sa zabezpečuje len cez „monitoring“.
Čo by pomohlo
Návrh opatrení iniciatívy Budovy pre budúcnosť
Úvery ŠFRB poskytovať iba na celkovú obnovu, nie na čiastkové riešenia.
Motivovať občana aj pri komerčných úveroch.
Žiadosti o úvery posudzovať v poradí podľa plánovaných úspor energie, nie podľa dátumu doručenia; prepojiť s povinným energetickým auditom pred a po realizácii.
Zaviesť cieľ pre úvery– priemerná úspora energie 60%.
Zvýšiť motiváciu občana sporiť a investovať do bývania.
Zvýšiť motiváciu podnikateľov prevádzkovať bývanie.
Dotácie nárokovateľné na základe jasných kritérií len pre verejný sektor a podporujúce obnovu na vyššie energetické štandardy.
Dôsledne uplatňovať požiadavky STN a zaviesť účinnú kontrolu.
Propagačné info kampane
Dotované energetické audity s podmienkou realizácie opatrení .
Zaviesť výsledky Build Up Skills do praxe.
(Zväz stavebných podnikateľov Slovenska, Slovenská rada pre zelené budovy, Združenie pre podporu obnovy bytových domov, Inštitút pre energeticky pasívne domy, Greenpeace)
V zmluve o poskytnutí úveru, sú zadefinované požiadavky ohľadom procesu monitorovania. Štátny fond v zmluve zaväzuje klientov, aby na vyžiadanie prostredníctvom správcu alebo inej splnomocnenej osoby predložili po skončení prác potrebné informácie Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
Sankcie sa pri nesplnení podmienok neudeľujú. Ťažko by sa pri bytovkách zohľadnilo, akým dielom sa na horších výsledkoch podieľajú stavebné úpravy a akým zlé spotrebiteľské správanie ľudí v bytoch, vraví Lackovič.
Výsledky sa používajú na zdokumentovanie napĺňania opatrení v rámci Slovenskej republiky a slúžia pre prípravu tretieho Akčného plánu o energetickej efektívnosti.
Monitoring sa ešte vlani robil iba pri programe JESSICA. Od tohto roku sa majú monitorovať aj bytovky, ktoré budú čerpať akýkoľvek úver zo štátneho fondu, ak je jeho súčasťou zateplenie.
Európska banka pre obnovu a rozvoj
Európska banka poskytovala zvýhodnené úvery s nenávratným príspevkom z programov SLOVSEFF a MUNSEFF. V prvom sú peniaze momentálne vyčerpané, vlastníci bytových domov však môžu požiadať o zvýhodnený úver na obnovu domu už len v rámci programu MUNSEFF.
Vyžaduje sa minimálna výška úspory energie 30 percent v porovnaní s pôvodnou spotrebou energií. Motiváciou k čo najväčším úsporám je grant, ten je v súčasnosti v rozmedzí od 10 do 15 percent úveru.
Výsledky sa kontrolujú tak, že technický konzultant banky (spoločnosť ENVIROS) prepočíta dosiahnuteľnú úsporu a navrhne opatrenia na dosiahnutie potrebnej úspory energie. Po realizácii v takzvanej verifikácii (robí ju nezávislý audítor z Rakúska – Allplan), sa skontroluje či sa stavebné stavebné práce uskutočnili na základe odporúčaní technického konzultanta.
„Zatiaľ všetky verifikácie boli v poriadku. Neboli zaznamenané odchýlky od schváleného projektu pred realizáciou,“ hovorí Jan Pejter z ENVIROS.
V súčasnosti úvery z programu MUNSEFF poskytujú Slovenská sporiteľňa a VÚB.
Environmentálny fond
Environmentálny fond v posledných troch rokoch zverejňoval podporu zateplenia formou dotácie a úveru a to v rámci zelenej investičnej schémy (GIS - Program na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov).
Avšak táto schéma mohla byť financovaná, len ak boli k dispozícii financie získané z predaja skleníkových plynov.
„Z dôvodu, že Environmentálny fond nemal k dispozícii uvedené financie, danú schému nefinancoval a pre rok 2014 nová schéma nebola zverejnená,“ píše hovorkyňa Jana Sásfaiová.
Môže sa to však zmeniť. Podľa hovorkyne fond v spolupráci s ministerstvom životného prostredia zvažuje prípravu novej špecifikácie (programu) v oblasti zatepľovania. „Bližšie informácie budú však dostupné až po ukončení tohto procesu,“ dodáva Sásfaiová.
Stavebné sporenie pre spoločenstvá so štátnou prémiou
Štátna prémia sa k stavebnému sporeniu pre túto skupinu žiadateľov udeľuje najviac 66,39 eura na každé štyri byty.
Na jednu štátnu prémiu je potrebný ročný vklad 780,96 eura. Na štátnu prémiu má nárok žiadateľ, ak splní podmienky stavebného sporenia ako takého, bez vedľajších kritérií, ktoré by sa týkali miery úspory. Platí len komerčné pravidlo – čím dôkladnejší projekt, tým viac peňazí treba a to znamená aj výhodnejšiu prípadne aj individuálnu úrokovú sadzbu.
Predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš vidí možnosť motivácie k vyšším úsporám práve cez štátnu prémiu, ktorá by mohla rásť spolu s výškou úspor dosiahnutých projektom obnovy.
(ht)
Vedeli ste?
Niekoľko štatistík.
Na Slovensku je zhruba 1,8 milióna obývaných bytových jednotiek v približne 880-tisícoch budovách na bývanie.
Približne polovica bytov sa nachádza v bytových domoch, zvyšok v rodinných domoch.
Viac ako 80 percent bytových budov bolo postavených formou hromadnej výstavby.
Najpočetnejšiu skupinu budov na bývanie – dve tretiny –postavili v rokoch 1961 – 1990.
Do roku 2012 bola obnovená približne tretina budov na bývanie postavených pred rokom 1992, pričom úroveň obnovy sa rôzni v kvalite i komplexnosti.
Okrem toho sa na Slovensku nachádza približne 14,5 tisíc nebytových budov, z ktorých polovicu tvoria verejné budovy.
Hoci nebytové budovy tvoria iba necelé dve percenta celkového počtu budov na Slovensku, predstavujú až polovicu obstavaného objemu.
Obnovou prešlo necelých 20 percent nebytových budov.
Slovensko patrí k energeticky najnáročnejším (množstvo energie na jednotku HDP predstavuje 2,4 násobok priemeru EÚ) a energetickou chudobou najviac ohrozeným krajinám Európskej únie.
Zdroj: Budovy pre budúcnosť (2013), PSS (ht, ILUSTRAČNÉ FOTO SME - VLADO ŠIMÍČEK)
Rodinné domy sa neujali
Vlani Śtátny fond rozvoja bývania podpísal jedinú zmluvu.
Obnovovať a zatepľovať je potrebné aj rodinné domy, týka sa to zhruba 70 percent všetkých, ktoré postavili do roku 2000.
Štátny fond rozvoja bývania poskytuje úvery aj pre vlastníkov rodinných domov skolaudovaných do 31.12. 2001.
Úver slúži na zateplenie obvodového plášťa, ktorého súčasťou musí byť aj zateplenie stropov medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom a výmena pôvodných otvorových výplní (okná a vchodové dvere). Je potrebné deklarovať úsporu tepla na vykurovanie minimálne o 35 percent oproti potrebe tepla na vykurovanie pred zateplením.
Úver sa poskytuje s lehotou splatnosti 20 rokov, úrok je 1,5 percenta, pokryť ním možno najviac 75 percent investície (najviac sa však poskytuje 45 eur na štvorcový meter zastavanej plochy).
Žiadatelia však o úver veľký záujem nemajú. V roku 2012 fond uzatvoril štyri zmluvy na 76 475,50 eura, vlani len jednu na 18 534,07 eura.
(ht)
