MOSKVA. Medzinárodný menový fond (MMF) výrazne znížil svoju prognózu rastu ruskej ekonomiky v tomto roku. Jedným z hlavných dôvodov je odlev kapitálu pre ukrajinskú krízu.
Ruská ekonomika sa podľa fondu aktuálne nachádza v recesii. Informovala o tom agentúra Reuters.
MMF očakáva, že ruský hrubý domáci produkt (HDP) sa tento rok zvýši len o 0,2 %, povedal v stredu v Moskve šéf delegácie fondu v Rusku Antonio Spilimbergo.
Fond pôvodne počítal s tempom rastu na úrovni 1,3 %. Podľa Spilimberga odlev kapitálu z Ruska tento rok dosiahne 100 miliárd USD (72,33 miliardy eur).
Medzinárodné sankcie uvalené na Moskvu pre ukrajinskú krízu majú negatívny vplyv na ruskú ekonomiku a ohrozujú investície. MMF môže ešte viac znížiť prognózu rastu v tomto aj budúcom roku, v ktorom fond ráta s 1-% rastom, uviedol Spilimbergo.
Podľa šéfa delegácie MMF sa ruská ekonomika aktuálne nachádza v recesii. "Ak rozumiete recesiou dva kvartály negatívneho rastu, potom sa Rusko nachádza v recesii práve teraz."
HDP Ruska sa v 1. štvrťroku znížil a Spilimbergove slová naznačujú, že v 2. kvartáli očakáva ďalší pokles. Spilimbergo dodal, že vyriešenie ukrajinskej krízy by výrazne znížilo neistoty v ruskej ekonomike.
Putin hrozí tlakom na západné firmy v Rusku
Moskva zatiaľ vlastné sankcie nechystá, Putin však naznačuje protiakciu.
Ruský prezident Vladimir Putin upozornil Západ, že ďalšie sankcie proti Rusku za krízu na Ukrajine môžu viesť Moskvu k tom, aby znova zvážila zapojenie amerických a európskych firiem do podnikania v energetickom i ďalších kľúčových sektoroch v jeho krajine. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Putin síce počas utorkovej (29. 4.) návštevy v bieloruskej metropole Minsk vyhlásil, že zatiaľ nepovažuje za potrebné uvaliť na Západ sankcie, no jeho vláda už pripravuje odvetné kroky. A dodal, že v prípade ďalších sankcií "bude Moskva nútená zvážiť, kto a ako podniká v kľúčových sektoroch ruskej ekonomiky, vrátane energetiky". Putinove vyhlásenie len zvýšilo pocit neistoty v západných firmách, ktoré vlastnia podiely v ruskom energetickom priemysle, ako sú napríklad BP či Royal Dutch Shell, alebo Exxon Mobil.
Európska únia (EÚ) a USA totiž tento týždeň rozšírili zoznam osôb a firiem, na ktoré sa vzťahujú sankcie proti Rusku za anexiu Krymu a podporu separatistov na východe Ukrajiny.
EÚ tak najnovšie zaradila na zoznam osôb, ktorým neudelí víza a zmrazí im účty v bankách, podpredsedu ruskej vlády Dmitrija Kozaka aj lídrov proruských separatistov na Ukrajine.
Aj USA pripísali Kozaka na svoj zoznam spolu so šéfom Rosnefti Igorom Sečinom. Ale na samotnú ropnú spoločnosť Rosnefť, v ktorej má 20-% podiel britský koncern BP, sa sankcie nevzťahujú. Zato USA pridali do zoznamu ďalších 17 ruských firiem a ich majiteľov, Putinových spojencov, vrátane InvestCapitalBank, ktorú kontrolujú bratia Arkadij a Boris Rotenbergerovci, alebo Volga Group, ktorú ovláda Gennadij Timčenko.
Americký minister zahraničných vecí John Kerry vyhlásil, že sankcie sú cenou, ktorú Rusko platí za podporu ukrajinských separatistov.
EÚ sa však zdráha zaviesť širšie a tvrdšie sankcie proti Rusku. Obáva sa totiž, že by to vážne poškodilo mnohé európske ekonomiky, ktoré sú závislé od dovozu energií z Ruska.
tasr
