Dlh zdravotníctva vlani stúpol na 318 miliónov eur.
Agentúrny text sme o 16:37 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Ani napriek ozdravným plánom, ktoré veľké štátne nemocnice vlani prijali, sa im tempo zadlžovania nedarí znižovať.
Vlani zvýšili záväzky po lehote splatnosti o sto miliónov eur. Nemocnice tak vytvorili o 30 miliónov väčší nový dlh ako rok predtým. Vyplýva to zo správy ministerstva zdravotníctva o vývoji dlhu.
Nezaplatené faktúry nemocníc ku koncu roka 2013 dosiahli takmer 250 miliónov eur. Napríklad SPP nemocncie dlhovali sedem miliónov.
Šéf veľkodistribútora liekov Pharmos Marián Gurina hovorí, že má nezaplatené faktúry asi za osem miliónov eur.
Obviňujú Brusel
Ministerstvo za rastúcim dlhom vidí zmenu smernice, ktorú presadil Brusel. Podľa nej už aj nemocnice musia dodávateľom platiť faktúry do 60 dní.
„Záväzky v lehote splatnosti sa dynamickejšie presúvajú do kategórie záväzkov po lehote splatnosti,“ vysvetľuje ministerstvo. Takto sa bránia aj nemocnice. Hospodárenie sa podľa nich zlepšuje.
„Prehodnocujeme finančnú efektivitu, potrebu a objemy dodávok,“ hovorí Fakultná nemocnica v Prešove, ktorej záväzky po lehote splatnosti sú výše 22 miliónov.
Platia menej aj odvody
Analytik INEKO Dušan Zachar argumenty nemocníc spochybňuje. Ministerstvo podľa neho nikde nepovedalo, do akej miery sa nové pravidlá o platení faktúr odrazili na zvyšovaní dlhu.
„Takže to môže fungovať ako vhodná výhovorka, čo môže naznačovať aj vývoj pohľadávok Sociálnej poisťovne,“ hovorí. Dlh štátnych nemocníc totiž rastie rýchlejšie aj tu.
Dôvodom je, že štát nerieši dlh nemocníc systematickými opatreniami, upustil napríklad od toho, aby štátne nemocnice boli akciovými spoločnosťami a mali tvrdšie rozpočtové pravidlá, hovorí Zachar.
„Štátne nemocnice nevidia nad sebou hrozbu exekúcií alebo konkurzu. A očakávajú oddlženie zo strany štátu, čo neprispieva k ich motivácii lepšie hospodáriť.“
Ministerstvo sa bráni, že hospodárenie rieši, ale úsporné plány nemocníc sa prejavia až po dlhšom čase.
Riziko rozpočtu
Ani napriek rastúcemu dlhu štát zatiaľ nehovorí, či nemocnice oddlží. Dlh zdravotníctva je podľa Michala Horvátha z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť rizikom.
„V rozpočte na rok 2014 vláda nepočíta s nárastom dlhu zdravotníckych zariadení, čo je jedným z jeho rizík,“ povedal. V roku 2015 už vláda v rozpočte očakáva nový dlh vo výške 50 miliónov, dodáva.
„Pokiaľ nebudú prijaté efektívne opatrenia, možno očakávať nárast dlhu zdravotníckych zariadení v rozmedzí 50 až 100 miliónov ročne,“ hovorí Horváth.
Štát dnes nemá v rozpočte položku na oddlženie nemocníc. „Hotovosť na splatenie dlhov môže vláda získať z hotovostnej rezervy Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, s ktorou disponuje, alebo vydaním nového dlhu,“ hovorí Horváth.
