Slovenskú ekonomiku by sankcie naozaj mohli stáť polovicu rastu HDP. Ani zďaleka by sme to nepocítili tak, ako finančnú krízu v rokoch 2008 a 2009.
Agentúrnu správu sme o 19:27 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Dosahy obchodnej vojny medzi Európskou úniou a Ruskom by Slovensko pocítilo, no nemali by byť zďaleka také tvrdé ako začiatok finančnej krízy na prelome rokov 2008 a 2009.
Slovenská ekonomika vtedy klesla takmer o tri percentá. Keďže by to teraz postihlo len malú časť nášho exportu, rast slovenskej ekonomiky by sa len spomalil.
Aj premiér Robert Fico v posledných dňoch viackrát odhadol, že rast nášho HDP by sa pri zavedení najtvrdších sankcií proti Rusku spomalil na polovicu.
Sme závislí od ZápaduFakty
Čo by nás stála obchodná vojna
export do Ruska (autá, súčiastky, vagóny, stroje, elektronika– 2,5 mld. € ročne
dovoz ropy, plynu a incý surovín z iných krajín
príjmy z pobytov ruských turistov v Tatrách a kúpeľoch
spomalenie rastu v západnej Európe
Okrem výpadku exportu by sa obmedzenie vzťahov zrejme odrazilo na zastavení prílevu ruských turistov do tatranských hotelov či slovenských kúpeľov.
Slovenská ekonomika je však závislá najmä od západných trhov. Aj aktuálny rast hospodárstva prichádza vďaka automobilkám, ktoré ťažia z oživenia dopytu po autách v Nemecku, vo Veľkej Británii, Francúzsku alebo v Číne.
Na západe predávajú aj všetci dôležití slovenskí producenti elektrotechniky, papierne či oceliarne.
Autá, vagóny, strojeDo Ruska vlani Slovensko vyviezlo tovar za dva a pol miliardy eur, čo sú len štyri percentá všetkého vývozu. Bolo to zhruba o štvrtinu viac ako v posledných rokoch. Súviselo to s oživením ruskej ekonomiky a dopytom po autách.
Na východ vyváža najmä žilinská Kia. Do Ruska putuje 20 percent jej výroby – zhruba 65-tisíc áut ročne.
Pre bratislavský Volkswagen nie je ruský trh kľúčový, no krajina patrí medzi desať jeho najväčších odberateľov.
V Košiciach má aj špeciálny závod, kde sa vyrobené autá čiastočne rozoberú, aby sa do Ruska vyviezli ako súčiastky a tam sa zmontujú. Automobilka tak šetrí na cle.
Okrem áut sa do Ruska vyvážajú najmä železničné vagóny z popradskej Tatravagónky. Významnú časť jej výroby tvorí spoločný podnik s Ruskými štátnymi železnicami.
Do Ruska smeruje až 80 percent výroby z Popradu a novootvorenej zlievarne v Prakovciach. Tatravagónka na ňu vlani dostala štátnu pomoc za desať miliónov eur.
Ropu a plyn zo západuDovoz z Ruska je výrazne vyšší. Tvorí viac ako šesť miliárd eur, desatinu všetkých dovozov. Prichádza odtiaľ najmä ropa a zemný plyn, ale aj jadrové palivo, železná ruda, ďalšie suroviny a chemikálie.
Tento dovoz by sa v prípade obchodnej vojny musel nahradiť z iných zdrojov. Pri rope by to nebolo ťažké, možno ju totiž vďaka ropovodu Adria dovážať aj z arabských krajín.
Veľkú časť slovenského trhu okrem toho môžu zásobovať rakúska rafinéria OMV pri Viedni alebo české a poľské rafinérie, napojené na dodávky zo západu.
Horšie je to so zemným plynom. Slovensko síce možno vďaka reverznému chodu plynovodu Eustream zásobovať aj zo západu, no aj tam prúdi ruský plyn, ibaže nie cez Ukrajinu, ale plynovodom Nordstream cez Baltské more.
Ak by sa zastavil aj ten, v Európe by bol nedostatok plynu, kým by sa naštartoval dovoz z USA a zvýšila ťažba v Británii a Nórsku. Slovensko by zrejme muselo istý čas vyžiť zo zásobníkov.
Bolestivejšie by však sankcie pocítilo Rusko. Polovica jeho štátneho rozpočtu pochádza z vývozu energií.
Pomalšie so škodamiRobert Fico nezverejnil analýzu Európskej komisie, podľa ktorej by Slovensko prišlo zavedením sankcií proti Rusku približne o percento výkonu ekonomiky.
To rádovo zodpovedá situácii, keby slovenský priemysel prišiel o export v hodnote viac ako dve miliardy eur ročne a ďalšie straty by vznikli poklesom turistiky a spomalením ekonomiky pre drahšie energie.
Fico to interpretuje ako obrovské škody. Odôvodňuje tým nechuť dať sa dotlačiť k obchodnej vojne s Ruskom.
„Strata by nemala závažnejší dosah na slovenskú ekonomiku ako celok, ale citeľne by postihla niekoľko veľkých podnikov,“ myslí si riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba.
