BRATISLAVA. Verejnoprávna televízia v najbližších mesiacoch opustí výškovú budovu v bratislavskej Mlynskej doline.
Stavbu, ktorá bola sídlom inštitúcie po desaťročia, zakonzervujú a ponúknu štátu.
Zamestnanci RTVS sa presunú do neďalekej menšej administratívnej budovy. Pre portál omediach.com to povedal riaditeľ televízie Václav Mika.
„Budova je hotová, je skolaudovaná, máme verejné obstarávanie na nábytok a keď sa to dotiahne, tak sa sťahujeme," povedal Mika.
Do novej budovy sa presunú spoločné administratívne štáby štátnej mediálnej inštitúcie.
Mika nepredpokladá, že by sa stará budova mohla stať stredobodom veľkého developerského projektu. Samotná televízia podľa neho novú výstavbu nepripravuje.
Ako vyzerá STV zvnútra Čítajte Živá len do polovice
SME si v pred troma rokmi vybavilo povolenie a prezrelo si budovu, ktorá je už od polovice hore zatvorená.
Netiekla tam voda, neupratovalo sa. „Načo tam chcete ísť,“ povedal na privítanie nedôverčivo správca budovy. V ruke mal veľký zväzok kľúčov.
Začali sme na najvyššom poschodí. Do kedysi slávnej reštaurácie nás viezol zvláštny výťah, ktorý sa už bežne nepoužíval. „Dve podlažia za sekundu,“ priblížil správca.
Zamestnanci už roky používali len spodných trinásť podlaží. Zvyšná časť bola zatvorená. Postaral sa o to ešte riaditeľ Richard Rybníček.
Reštaurácia bola ako vystrihnutá zo socialistických filmov reprízovaných často na oboch programoch. Len interiér bol výrazne opotrebovaný a zaprášený. Telefón bol hluchý, no a hodiny išli, len ukazovali nesprávny čas.
Už roky tam nikto nebol. V jednom z kútov bola červená knižka ROH. Práve v týchto priestoroch v roku 1998 sústredili redaktorov mečiarovskej televízie Igora Kubiša. Tí to dodnes označujú za internáciu.
„Všeličo by sa tu dalo urobiť, len keby sa chcelo,“ povedal o kedysi slávnej reštaurácii správca areálu. Televízia ju koncom 90. rokov už nechcela, prenajať ju nebolo komu.
Smutný architekt
„Možno by som si poplakal trošku,“ vyjadril sa o nápadoch zbúrať budovu jej architekt Jozef Struhař. Po rekonštrukcii by podľa neho mohla slúžiť aj ministerstvu kultúry.
V zadných častiach areálu je nedokončený kryt civilnej ochrany. „Je tu tak asi od roku 1993. Zrejme zistili, že kryty nie je treba,“ povedal náš sprievodca.
Do krytu sme sa prepletali neprehľadnou spleťou chodieb, skratiek medzi nimi a výťahmi. Šípky ukazovali na jediné miesto, do niekoľkých bufetov. Na chodbách sme streli človeka len zriedka.
