Korumpuje sa čoraz sofistikovanejšie. Všimné pretečie cez viacero krajín, hovorí generálny riaditeľ Európskeho úradu boja proti podvodom (OLAF) GIOVANNI KESSLER.
S akým najväčším podvodom či korupciou ste sa doteraz v praxi stretli?
„Stretli sme sa s korupciou v tendri na veľmi dôležité práce za stovky miliónov eur, ktoré mali byť platené aj z európskych fondov. Našli sme dôkazy, ktoré svedčili o významnej korupcii štátneho predstaviteľa.“
Hovoríte o ministrovi?
„Veľmi blízko tomu. Môžem povedať len toľko, že to nebolo na Slovensku. V tomto prípade je nebezpečné, že spoločnosť, ktorá za zákazku zaplatila veľký úplatok, nepochádzala z danej krajiny. Bola to veľká, známa, multinárodná firma. Úplatok bol vyplatený cez jej pobočku, ktorá sídlila v inej krajine. Pobočka preplácala faktúry, ktoré vydali viaceré firmy. V skutočnosti to boli faktúry fiktívne, napríklad za konzultácie.“
Čiže platili za nič.
„Za nič. Zistili sme, že spoločnosti, ktoré faktúry vystavovali, boli prepojené na štátneho predstaviteľa. Vďaka tomu sme vedeli, že ide o úplatok. Ten sa preplácal na účet, ktorý bol zasa v inej krajine. Toto je najnebezpečnejší spôsob korupcie, keď podvod prebieha vo viacerých krajinách, toto sa najťažšie odhaľuje, a preto sa takáto schéma aj používa.“
Keďže neuvádzate detaily, tak tento prípad asi nie je uzavretý. Prečo, ak viete, ako to bolo?
„Pretože sa obávame, že táto spoločnosť mohla urobiť to isté aj v iných tendroch a iných krajinách. To musíme najprv preveriť.“
Keď prípad uzavriete, aké budú sankcie?
„Samozrejme, trestné. Presne na to odpovie regionálne súdnictvo.“
Aké vysoké úplatky vidíte bežne vo verejných obstarávaniach?
„Určite sa dostanú aspoň na 5 percent z hodnoty zákazky. Ale to je skôr hádanie.“
Iba?
„V tom konkrétnom prípade, ktorý som spomínal, je to okolo 5 až 10 percent. Ale v tomto nie sú žiadne pravidlá, nedá sa všeobecne povedať, aké percento zákazky zvyčajne predstavuje úplatok.“
Videli ste v niektorej krajine situáciu, že by príjemcovia mali nezvyčajne vysoké úplatky?
„Nie.“
Sú čoraz sofistikovanejšie systémy podplácania, aké ste popísali na príklade, trendom, akým sa korupcia vyvíja?
„Je tu tendencia korupčných prípadov, ktoré zahŕňajú viacero krajín. Systém platenia úplatkov cez zahraničie je takmer neodhaliteľný, pretože keď sa na to pozriete oddelene cez jednotlivé krajiny, tak v jednej konkrétnej krajine nič nezistíte a všetko je v poriadku. Na národnej úrovni ich teda nie je možné odhaliť, a ak aj áno, na vyšetrovanie potrebujete informácie z rôznych krajín. OLAF je jediný orgán, ktorý je celoeurópsky, čo veľmi pomáha odhaľovaniu podvodov, do ktorých je zapojených viac krajín.“
Čo proti tomuto trendu chcete robiť?
„Odpoveďou bude historická zmena, vytvorenie Európskej prokuratúry. Zatiaľ máme 28 národných vyšetrovacích systémov. Každý členský štát má ten svoj. Po novom bude fungovať európsky prokurátor, takže už nebude treba otvárať zvlášť vyšetrovanie v každej krajine, ktorej sa medzinárodný korupčný prípad týka, bude stačiť jedno vyšetrovanie.“
A keď prokurátor takýto prípad uzavrie, ktorý súd ho bude posudzovať?
„Národný, ale spomedzi viacerých národných súdov, ktoré by sa dnes museli zaoberať jednotlivými fázami podvodu, sa vyberie iba jeden. Predídeme tak situáciám, že za ten istý podvod napríklad nemecký súd uzná nemeckého vinným a pošle ho do väzenia, ale bulharského účastníka toho istého podvodu bulharský súd oslobodí.“
Stačí európsky prokurátor ako riešenie? O národných súdoch sa nie vždy hovorí ako o transparentných a dôveryhodných. Platí to napríklad na Slovensku.
„Toto je v tomto momente to, čo môžeme urobiť. Súdy sa budú riešiť následne. Už toto bude obrovské zlepšenie, pretože budeme mať oveľa väčšiu kapacitu na odhalenie podvodov a možností, ako na ne zareagovať.“
V ktorých krajinách sú čoraz sofistikovanejšie korupčné praktiky najväčším problémom?
„To sa nedá povedať. Ktorú krajinu by ste si predstavili vy? Krajinu, v ktorej bol tender? Ale prečo, keď úplatok sa platil v inej krajine a mieril do banky v inej krajine? Tí, ktorí podplácajú, nie sú ľudia, ktorí vás napadnú s nožom na ulici, sú to biznismeni. Vyberajú si krajiny napríklad podľa toho, kde sa môže firma zaregistrovať bez kontroly.“
V Česku mali prípad Davida Ratha, ktorý mal zobrať úplatok v škatuli na víno. Pri neustále sofistikovanejších systémoch korupcie by ste predpokladali, že toto bola skutočne korupcia a nie niečo nastražené?
„Počul som o tom prípade, české úrady nás o tom informovali, ale riešili to oni.“
Brať úplatky v škatuli nie je bežná prax?
„Nie je to príliš sofistikované, ale takéto prípady sa zvyknú riešiť na národnej úrovni.“
