BRATISLAVA. Smer navrhol takú prísnu reguláciu úrokov z pôžičiek, že by z trhu mohla vytlačiť aj serióznych podnikateľov. Za úver by si totiž mohli pýtať len o málo vyšší úrok ako banky, hoci požičiavajú rizikovejším klientom s menšími príjmami.
Je to aj prípad firmy Provident, jej sedemstoeurový úver preplatíte za necelý rok asi o 176 eur. Číslo sa nezdá hrozivé, no celkový úrok vrátane poplatkov (RPMN) vychádza asi na 70 percent.
To je 30 percent nad limitom, ktorý ministerstvo spravodlivosti navrhlo na drobné pôžičky so splatnosťou do roka.
Keby návrh prešiel, Provident by musel z trhu odísť alebo by požičiaval peniaze len ľuďom s vyššími príjmami. Priemerne zarábajúci ľudia si pritom dokážu požičať za prijateľný úrok aj v banke.
Štát určil veľkosť písma v zmluvách s operátormi a bankamiČítajte
Rozkvitne čierny trh?
„Pre príliš nízky strop odídu niektoré značkové spoločnosti z trhu, čo podporí nelegálny trh s úvermi,“ predpovedá tajomník Asociácie poskytovateľov spotrebiteľských úverov Ivan Kahanec.
A keďže sa nezníži potreba slabo zarábajúcich ľudí požičať si peniaze, siahnu po zdrojoch z čierneho trhu.
„Čím bude strop nižší, tým viac ľudí pôjde na čierny trh,“ vraví Kahanec.
Zdôrazňuje pritom, že cenová regulácia nezabezpečí, aby si ľudia skutočne požičiavali lacnejšie.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru) vraví, že jeho návrhy sú len východiská na ďalšiu odbornú debatu.
Je pravdepodobné, že limity na úroky sa budú po rokovaniach s ministerstvom financií, bankami a pôžičkovými firmami meniť. Aj Borec totiž hovorí, že chce nechať dosť priestoru pre nebankové úvery, aby ich ľudia nehľadali na čiernom trhu.
Prišli s dvoma návrhmi
Firmy by podľa prvého návrhu ministerstva mohli požičiavať najviac za jeden a pol násobok celkových úrokov aj s poplatkami (RPMN), ktoré si za podobné produkty účtujú banky.
Výnimku navrhli pre lízingovky, tie by si mohli účtovať až dva a pol násobok úrokov s poplatkami.
Kahanec vraví, že výnimka je nelogická. Pre pôžičkové firmy je totiž menej rizikový úver, ktorý je zabezpečený majetkom a takýto úrok je pre dlžníka aj lacnejší.
„Proti zákonitostiam finančného trhu bude môcť byť podľa návrhu úver so založeným majetkom drahší ako úver bez majetkovej záruky,“ povedal.
Alternatívny návrh hovorí, že by si za pôžičku firmy mohli pýtať najviac dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby, za ktorý podobný úver dávajú banky.
