VARŠAVA. Finančné bohatstvo domácností v strednej a východnej Európe v posledných rokoch rástlo.
Podľa štúdie skupiny UniCredit totiž od roku 2004 do vlaňajška úroveň finančného bohatstva domácností vzrástla viac než dvojnásobne na takmer 780 miliárd eur.
V porovnaní so západom však sledované krajiny strednej a východnej Európy v týchto ukazovateľoch stále výrazne zaostávajú, konštatuje štúdia.
Pre porovnanie, čisté finančné bohatstvo domácností v Rakúsku, Nemecku a Taliansku v minulom roku predstavovalo 6800 miliárd eur.
Vplyv mala aj kríza
Výrazný rozdiel v úrovni finančného bohatstva domácností medzi regiónom a troma spomínanými krajinami západnej Európy je aj pri porovnaní jeho pomeru k hrubému domácemu produktu.
Celkové finančné bohatstvo v strednej a východnej Európe totiž vlani dosiahlo 48 % regionálneho hrubého domáceho produktu oproti vyše 200 % v Rakúsku, Nemecku a Taliansku. V prípade samotného Slovenska je to dokonca ešte menej, a to 36 %, kým napríklad v Českej republike viac ako 50 %.
Prírastky finančného bohatstva však ovplyvnila aj finančná kríza. Dočasne dokonca klesalo vplyvom strát na kapitálových trhoch, ako aj zmenou zloženia finančných aktív.
Rozdiel medzi strednou a východnou Európou na jednej strane a západnou Európou na strane druhej je vo finančnej oblasti najmä na strane aktív.
"Ak sa pozrieme do budúcna, konvergencia čistého finančného bohatstva domácností v regióne strednej a východnej Európy smerom k západoeurópskym normám bude postupne pokračovať a bude ju poháňať predovšetkým zrýchlenie úspor a investícií," povedal šéf divízie UniCreditu pre strednú a východnú Európu Gianni Franco Papa.
Presun k fondom má pokračovať
Väčšinu finančných aktív domácností v regióne strednej a východnej Európy pritom tvoria takzvané hotovostné aktíva, teda mena a bankové vklady. Nárast týchto aktív bol aj vplyvom finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009.
Následne sa však domácnosti začali postupne presúvať aj k inštitucionalizovaným aktívam, najmä podielovým či dôchodkovým fondom.
Takýto trend by mal podľa očakávania analytického oddelenia UniCredit pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. "Bez ohľadu na to však hotovostné aktíva budú naďalej dominantnou triedou aktív a to s určitými rozdielmi naprieč krajinami,“ dodala Carmelina Carluzzo z UniCredit CEE Strategic Analysis.
Na Slovensku držia ľudia hotovosť
V prípade Slovenska z celkových finančných aktív predstavujú hotovostné aktíva až 67 %, zvyšok tvorili inštitucionalizované aktíva.
Slovenskou zvláštnosťou aj v rámci regiónu je pritom úplná absencia aktív vo forme akcií, kým v celom regióne strednej a východnej Európy tento typ aktív tvorí 4 % a na západe je to až štvrtina celkových finančných aktív domácností.
Práve rozvoj kapitálového trhu pritom UniCredit považuje za jeden zo zdrojov ďalšieho možného rozvoja v oblasti finančného bohatstva domácností.
Na strane pasív sa v posledných rokoch výraznejšie zmeny neudiali. Podľa štúdie napriek rozdielom medzi krajinami rástli najmä úvery na bývanie, rýchlejšie ako spotrebiteľské úvery. V podobnom trende sa očakáva aj vývoj v nasledujúcich rokoch a rast úverov v regióne by mal pokračovať.
Celkové finančné záväzky pritom vlani v strednej a východnej Európe predstavovali 21 % regionálneho hrubého domáceho produktu. Pre porovnanie, v Rakúsku, Nemecku a Taliansku to bolo takmer 60 %.
Na samotnom Slovensku predstavoval objem finančných pasív domácností necelých 30 % hrubého domáceho produktu.
Viac ako tretinu z toho tvorili úvery na bývanie, podiel spotrebných úverov bol 28 %. Slovensko tak eviduje najvyšší podiel úverov na bývanie v rámci celého sledovaného regiónu strednej a východnej Európy.
Štúdia skupiny UniCredit sledovala vývoj v krajinách, kde pôsobia jej pobočky. V rámci strednej a východnej Európy to boli okrem Slovenska aj Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko a tiež Turecko a Rusko.
