BRATISLAVA. Bez zmeny financovania je rozvoj Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) do budúcna nemožný, limitovaný a nie je možné udržať programové priority verejnoprávnej televízie a rozhlasu, počas dnešného rokovania Rady RTVS to povedal generálny riaditeľ RTVS Václav Mika.
Pripomenul, že zmyslom verejnoprávnej služby nie je hospodárenie, ale obsah, a avizoval, že v krátkom čase zverejnia viac informácií o návrhu, ako do budúcna vyriešiť zlú finančnú situáciu RTVS.
Chce viac peňazí
Jedinými relevantnými výdavkami RTVS sú podľa Miku náklady na program. “Ambícia, s ktorou manažment RTVS pod mojím vedením prišiel, je rozvíjať RTVS. Na naplnenie tohto cieľa je nutné otvoriť tému financovania.“
Šéf RTVS zopakoval svoj názor, že RTVS so zmenou financovania môže prísť, ak preukáže, že plní dostatočne službu verejnosti. Podľa Miku na toto tvrdenie ideálny čas ešte nenastal, no verí, že RTVS preukázala, že jej funkcie sú nezastupiteľné.
Verejnoprávna televízia a rozhlas na Slovensku majú dlhodobo problémy s financiami. Jedným z hlavných dôvodov je výška tzv. koncesionárskeho poplatku. Hlavný zdroj RTVS – úhrady za vysielanie sa desať rokov nezvyšoval a patrí k najnižším v Európe.
Základný poplatok je 4,64 eur mesačne na jednu domácnosť. Václav Mika tvrdí, že odkedy je od augusta 2012 na čele RTVS, nestretol sa ani s jedným politikom, ktorý by tvrdil, že financovanie RTVS je dostatočné.
Má pomôcť štát
Predseda Rady RTVS Igor Gallo si myslí, že Rada RTVS by mala vyvinúť tlak na politikov. Ako povedal, zvýšenie koncesií je pre politikov absolútne nepopulárne riešenie, ak by sa však chýbajúce zdroje pre rozvoj vysielania RTVS hľadali v štátnom rozpočte, tak to takisto zaplatíme všetci.
Politici by mali jasne povedať, že chcú verejnoprávne médium a aj to, že zadarmo fungovať nemôže, myslí si Gallo, ktorý sa domnieva, že už tu je “morálne právo si pýtať viac“.
Možností, ako vyriešiť finančné problémy RTVS, je podľa Miku viac. Prvou je možné prehodnotenie výšky platieb za vysielanie RTVS. Ďalšou, že by štát prevzal na seba časť výdavkov RTVS, napríklad platby za šírenie vysielania.
Poplatky za šírenie signálu sú najvyšším výdavkom RTVS, ide o približne 26 a pol milióna eur, čo je približne štvrtina z prevádzkového rozpočtu RTVS. Ak by štát platil viac v rámci zmluvy so štátom, tak by to určite nevyriešilo problémy spravodajstva, športu a publicistiky, keďže tieto oblasti zmluva z podpory vylučuje. Ďalším spôsobom, ako by štát verejnoprávnej rádiotelevízii mohol prispieť, je uplatnenie neuplatnenej DPH.
V tomto prípade ide o cca 10 miliónov z rozpočtu. Treťou možnosťou dofinancovania RTVS je návrat k reklame, čím by sa zvýšili príjmy RTVS. Pozitíva pri návrate k reklame sú iba finančné, ale negatív je množstvo, upozornil šéf RTVS Václav Mika. Reklama je v príkrom rozpore s inštitútom verejnoprávnosti a narušila by možno 10 až 15 percent programu. Dnes pre malý podiel reklamy RTVS ponúka o niekoľko hodín programu viac v porovnaní s komerčnými médiami.
RTVS podľa Miku vlastnou činnosťou ovplyvní iba 3% svojich príjmov. Ďalšie príjmy ako zmluva so štátom a výber koncesionárskych poplatkov sú príjmy dané.
"Môžeme ovplyvniť iba výber úhrad za služby poskytované za vysielanie RTVS, tzv. koncesie. Reálne je však iba zastavenie poklesu výberu koncesií," priblížil stav Václav Mika. Zmluva so štátom je naviazaná na možnosti štátneho rozpočtu. V praxi tak RTVS môže, ako tvrdí Mika, ovplyvniť jedno percento príjmov.
