Advokátska kancelárie TaylorWessing e/n/w/c a Podnikateľská aliancia Slovenska zostavili rebríček desiatich najväčších ekonomicko-právnych reforiem u nás za poslednú dekádu.
Keď ste v roku 2002 presídlili eseročku, trvalo aj niekoľko mesiacov, kým súd zapísal zmenu sídla do obchodného registra. Zákon totiž nehovoril, za ako dlho musí súd údaje zapísať, lehotu nemal ani pri registrácii firiem.
Na takomto systéme vtedy zarábali vybavovači, ktorí cez známosti alebo za úplatok vedeli založenie firmy či zápis nových údajov do registra zrýchliť.
Od 1. februára 2004 začal platiť nový zákon o obchodnom registri, podľa ktorého museli sudcovia zapisovať údaje do obchodného registra do piatich pracovných dní.
S novým zákonom vtedy prišli aj formuláre na zapisovanie údajov do registra, ktoré dokáže vyplniť aj človek bez právnického vzdelania.
Nový zákon o obchodnom registri podľa TaylorWessing e/n/w/c vytvoril podnikateľské prostredie, kam sa nebáli vstúpiť ani zahraničné firmy.
„Úprava síce ani dnes nebráni niektorým nesprávnym zápisom údajov do registra, ale pri stave slovenského súdnictva nebolo možné, aby boli zápisy aj rýchle a aj absolútne správne,“ vraví partner advokátskej kancelárie Andrej Leontiev.
V roku 2007 pribudla do zákona o obchodnom registri možnosť podávať návrhy na zápis údajov elektronicky s polovičným poplatkom, začiatkom tohto roka sa zas lehota na zápis údajov skrátila z piatich na dva pracovné dni.
Čísla ukazujú, že zákonom z roku 2004 sa skutočne podarilo spružniť fungovanie obchodného registra.
V roku 2003 riešili súdy na Slovensku 53-tisíc návrhov na zápis údajov do obchodného registra, o štvrtine z nich nedokázali počas roka rozhodnúť.
Predvlani bol podiel nerozhodnutých návrhov už štyrikrát nižší. Zo 102-tisíc podaní do obchodného registra vtedy sudcovia nestihli vybaviť len asi sedemtisíc návrhov.
Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že z povinnej poistky auta majú poisťovne platiť aj stratu blízkeho pri nehode. Nedávno zas rozhodol, že Google musí na žiadosť zo svojho vyhľadávača odstrániť citlivé odkazy o našom súkromí.
A len pár dní predtým európski sudcovia rozhodli, že slovenské úrady majú právomoc vyšetrovať satelitnú službu Skylink.
Čoraz častejšie píšeme aj v týchto novinách o tom, ako ovplyvňujú rozhodnutia inštitúcií Európskej únie náš každodenný život. O súde počuť častejšie, pretože jeho verdikty nás ovplyvňujú okamžite, bez toho, aby sme museli meniť zákony.
Priamo nás môžu ovplyvňovať aj europarlament a Európska komisia, no dopady ich noriem pociťujeme až s dlhším časovým oneskorením, pretože prijímanie eurosmerníc a euronariadení trvá niekedy aj roky.
Snáď najciteľnejšia je ich regulácia cien roamingu, teda hovorov, esemesiek a internetu na dovolenke či pracovnej ceste mimo Slovenska.
Nič z toho by nebolo, keby sme 1. mája 2004 nevstúpili do Európskej únie. Advokáti z TaylorWessing e/n/w/c zaraďujú náš vstup do Únie medzi najväčšie ekonomicko-právne reformy práve preto, že sme začali naše právne normy prispôsobovať bruselským regulám.
„Pre Slovensko je najdôležitejšie, že vstupom do Únie získala akákoľvek diskusia o zmenách právneho alebo podnikateľského prostredia európsky a preto v mnohých prípadoch lepší štandard,“ myslí si Leontiev.
Prepočty Národnej rady potvrdzujú, že Únia náš právny poriadok výrazne ovplyvňuje: vlani parlament schválil 137 zákonov, z čoho 61 noriem súviselo s prebratím európskych regúl.
Nakoniec, je to práve Európska komisia, ktorá nám hrozí sankciami, keď schvaľujeme hlúpy zákon alebo neférovo rozdávame eurofondy. Vie tak celkom úspešne zasahovať do rozhodovania našich politikov.
Šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina pridáva aj ďalší dôvod: „Vstupom do Únie sa možný trh pre naše podniky zväčší z piatich miliónov zákazníkov na päťsto miliónov zákazníkov,“ vraví.
