PRAHA, BRATISLAVA. Bod programu, ktorý mal prerokovať volebný výbor českého parlamentu znel: Informácia o spravodajstve Českej televízie a Českého rozhlasu o situácii na Ukrajine.
Hovoriť o tom mali šéfovia oboch verejnoprávnych inštitúcií Peter Dvořák a Petr Duhan. Vypočuť si ich chcel hlavne predseda výboru Martin Komárek z hnutia ANO, strany Andreja Babiša.
Riaditelia mali na pôde parlamentu vysvetliť, ako ich inštitúcie informujú verejnosť o udalostiach na Ukrajine.
Bývalý komentátor je zvedavý
Dôvera
Česká televízia: informáciám dôverovalo podľa prieskumu SANEP 88,3% v 2010, 57,9% im verilo v roku 2014,
Český rozhlas: dôvera v informácie sa nemení: verilo im 57,3% v roku 2010 a 57,1% v roku 2014
„Nikdy som nezaznamenal takú silnú verejnú diskusiu o objektivite. Chcel som sa ich opýtať, ako pracujú. Skutočne ma to zaujímalo aj z profesionálneho hľadiska,“ povedal podľa podľa portálu Novinky.cz Komárek, bývalý dlhoročný komentátor denníka MF Dnes.
Dlho totiž počúva, že spravodajstvo je buď proukrajinské, alebo proruské.
Riaditelia pozvanie odmietli. V liste výboru napísali, že diváci chcú mať istotu, že redakčné rozhodnutia nepodliehajú žiadnym vonkajším záujmom a politickým tlakom.
„Bod Vami zaradený na 12. schôdzu volebného výboru však vzbudzuje obavy, že tieto zásadné princípy by mohli byť oslabené,“ citoval z listu portál časopisu Týden.
Podľa Dvořáka a Duhana je neštandardné, aby podávali informácie o spravodajstve orgánu verejnej moci alebo inému orgánu, než je Rada ČT a Rada ČRo.
Najdôveryhodnejšie podľa prieskumu
Komárek sa nechce vzdať a chce obe rady požiadať o postoj k jeho pozvaniu. Nemá však podporu celého výboru.
Zástupcovia opozičných strán ODS a TOP 09 sú proti. „Nie sme tí, ktorí majú medzi nich vstupovať,“ povedala pre Novinky.cz poslankyňa TOP 09 Nina Nováková.
Podľa februárového prieskumu spoločnosti SANEP najdôveryhodnejšie spravodajstvo poskytujú verejnoprávne inštitúcie Česká televízia a Český rozhlas.
Informáciám CT dôveruje podľa prieskumu takmer 58 percent Čechov, Českému rozhlasu verí 57 percent. Nasledujú internetové médiá (48%) a až potom printové médiá (42%).
Prieskum bol robený ešte pred marcovou anexiou Krymu. Obe inštitúcie však pravidelne vysielajú na Ukrajinu svojich spravodajcov, ktorých majú aj v Rusku.
