Podarilo sa mi nájsť si popri trvalom zamestnaní občasnú prácu. Som účtovníčka. Akú zmluvu môžem uzavrieť, tak aby to bolo pre mňa finančne čo najvýhodnejšie?
"V danej situácii prichádza do úvahy pracovná zmluva, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (teda dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti, ak nepočítame s možnosťou uzatvorenia dohody o brigádnickej práci študentov), príkazná zmluva alebo prevádzkovanie živnosti.
Uvedené formy sa od seba navzájom výrazne odlišujú, najmä pokiaľ ide o odvodové a daňové povinnosti, či zodpovednosť za škodu. Ak fyzická osoba nemá záujem uzatvoriť dohodu o vykonaní práce ani dohodu o pracovnej činnosti a tiež nechce prevádzkovať živnosť, zostáva možnosť uzatvoriť príkaznú zmluvu.
V čom pozostáva príkazná zmluva?
Príkazná zmluva je upravená v Občianskom zákonníku. Na základe príkaznej zmluvy sa príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť (príkaz).
Príkazník je povinný vykonať príkaz osobne a dodržiavať pritom pokyny, ktoré dostal od príkazcu.
Občiansky zákonník pritom bližšie nešpecifikuje o aké veci alebo činnosti sa môže jednať. Určite však nie je možné povedať, že príkaznú zmluvu možno uzatvoriť na vykonanie akejkoľvek činnosti. Obmedzenia môžu vyplývať z osobitných zákonov.
Odmena príkazníka by mala byť v zmluve výslovne dohodnutá. Inak platí, že príkazník má nárok na odmenu, len ak je táto obvyklá najmä vzhľadom na jeho povolanie.
Na škodu spôsobenú príkazníkom sa uplatnia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. To znamená, že príkazník je povinný uhradiť škodu a prípadný ušlý zisk v skutočnej výške, a to aj vtedy, ak škodu spôsobil z nedbanlivosti.
Neplatí teda podobná limitácia ako v režime Zákonníka práce, že zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody spôsobenej z nedbanlivosti len do výšky štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Ako je to s platením daní a odvodov z príkaznej zmluvy?
Z daňového hľadiska môžu byť príjmy dosiahnuté z príkaznej zmluvy považované za príjmy zo závislej činnosti alebo za ostatné príjmy, v závislosti od toho, či činnosť vykazuje znaky závislej činnosti.
Neposudzuje sa pritom samotné pomenovanie zmluvy, ale jej skutočný obsah ako aj podmienky a spôsob, akým sa činnosť vykonáva. Ak bude osoba na základe príkaznej zmluvy vykonávať činnosti v priestoroch príkazcu a s využitím pracovných nástrojov alebo pomôcok príkazcu, existuje vysoká pravdepodobnosť, že tieto príjmy budú posudzované ako príjmy zo závislej činnosti.
Pri zdanení príjmov zo závislej činnosti si môže daňovník v daňovom priznaní odpočítať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Pri ostatných príjmov to však možné nie je. Tieto sú ale do výšky 500 eur oslobodené od dane a do základu dane sa zahrnú príjmy len nad túto hranicu.
Posúdenie, či sa jedná o príjmy zo závislej činnosti alebo o ostatné príjmy má zároveň vplyv na odvodovú povinnosť. Z príjmov zo závislej činnosti je totiž potrebné platiť odvody na zdravotné aj sociálne poistenie. Z ostatných príjmov odvodová povinnosť nevzniká.
Je potrebné zdôrazniť, že príkazná zmluva by mala byť využívaná len na príležitostný výkon činností. Ak má napríklad remeselník záujem vykonávať takúto činnosť pravidelne mal by ju vykonávať na základe živnostenského oprávnenia alebo ako zamestnanec v pracovnom pomere.
Čo sa myslí pod príležitostným výkonom činnosti?
Podmienka vykonávať činnosť na základe príkaznej zmluvy príležitostne úzko súvisí s definíciou podnikania. Jedným zo znakov podnikania je sústavný výkon činnosti.
Sústavnosťou sa pritom nerozumie len nepretržitý výkon činnosti, ale za sústavnú činnosť je možné považovať aj činnosť vykonávanú v turnusoch alebo dokonca aj činnosť nepravidelne sa opakujúcu.
Jedným z rozhodujúcich faktorov je aj úmysel toho, kto činnosť vykonáva, vykonávať ju opakovane a za účelom dosiahnutia zisku.
