BRATISLAVA. Zvýšenie koncesionárskych poplatkov je podľa šéfa RTVS Václava Miku jediným štandardným riešením finančných problémov verejnoprávneho média.
Upozornil, že zanedlho to bude už 12 rokov, čo sa výška koncesií nemenila.
Poplatok je 4,64 eura mesačne na domácnosť. Zvyšuje sa však číslo oslobodených od platenia koncesií a RTVS tiež klesajú príjmy z reklamy.
“Len samotné premietnutie inflácie za toto obdobie by bolo pre RTVS systémovým riešením. Dnes by to bolo blízko k siedmim eurám. Hovorím o inflácii za toto obdobie, nehovorím, že je to suma, ktorú navrhujem. Keby mal poplatok v sebe infláciu, dnes sme na 6,95,“ zdôraznil pre médiá Mika.
Trojka má priniesť šport aj spravodajstvo
Vedenie RTVS chce za vyšší poplatok ponúknuť tretí televízny kanál a nové programy v televíznej a rozhlasovej časti.
Podrobnejšie plány noviniek predstavia vo štvrtok 29. mája. Mika chce o svojich návrhoch vopred informovať aj odborníkov a ďalšie zainteresované strany.
Návrh na tretí program vychádza napríklad z nedávnych skúseností, keď RTVS nemohla zaradiť diskusie k voľbám do europarlamentu do lepšieho času, lebo musela vysielať prenosy z majstrovstiev sveta v hokeji.
Šéf RTVS pripomenul, že šport často mení aj vysielanie programov pre deti či pre národnostné menšiny. RTVS pritom nemôže ovplyvňovať vysielacie časy športových prenosov.
Ak by sa obnovila televízna trojka, mohla by prinášať šport aj spravodajstvo.
Musí sa zmeniť zákon
Zvýšiť koncesie sa dá iba zmenou zákona, RTVS chce preto predstaviť zámer aj v parlamente.
Podpredseda Rady RTVS Martin Kákoš upozornil, že rada sa pri súčasnom vedení RTVS nestretla s prípadom zle vynaložených prostriedkov.
RTVS ďalej argumentuje i tým, že sa mu podarilo zastaviť pokles sledovanosti, zvýšiť podiel vlastných pôvodných programov či vysielania pre deti, o tretinu sa zvýšila sledovanosť televízneho spravodajstva, modernizuje sa zastaraná technika, štúdiá a vyrába vo vlastných kapacitách.
Zvýšenie koncesií o infláciu by podľa Miku znížilo výdaje zo štátneho rozpočtu a tým aj mieru závislosti RTVS od štátu.
Prípadný sociálny dopad rieši zákon o RTVS, ktorý chráni sociálne slabé skupiny koncesionárov už dnes a tí buď neplatia vôbec, alebo platia časť poplatku.
Vďaka tomu, že RTVS takmer nemá reklamu, vysiela približne o tri a pol hodiny viac ako komerčné médiá. Časť zo súčasných strát RTVS síce hradí zmluva so štátom, no zdroje zo štátu sú limitované.
Zároveň sa zo zmluvy nedajú financovať spravodajstvo, publicistika, šport, tiež licencované programy a akvizície, teda napríklad aj programy ako prenosy z Vatikánu či diskusia európskych lídrov pred voľbami do Európskeho parlamentu, dokumentárne programy vyrobené inde ako na Slovensku a ďalšie.
Najchudobnejšia v regióne
RTVS je najchudobnejšou televíziou v regióne, má štvrtinu, tretinu či polovicu príjmov v porovnaním s okolitými krajinami.
Vyše 65 percent zdrojov väčšiny vysielateľov Európskej vysielacej únie tvoria príjmy z poplatkov verejnosti.
Najjednoduchšie riešenie finančných problémov RTVS, zvýšenie povoleného objemu reklamy, by prinieslo stratu nezávislosti RTVS od klientov, zadávateľov reklamy.
Niektoré programy ako investigatívne dokumenty o potravinách by RTVS podľa Miku pre konflikt záujmov zadávateľov reklamy vysielať nemohla. Navyše, reklamný trh na Slovensku klesá.
Komplikované je aj zvýšenie zmluvy so štátom. Nebolo by ideálne, ak by štát platil to, čo teraz nemôže, ako spravodajstvo a šport.
Takto by RTVS stratil garanciu nezávislosti a zároveň by to bol zvýšený nárok na štátny rozpočet, čo podľa Miku v súčasnej situácii nie je logická cesta.
Obdobne nevhodné by podľa šéfa RTVS bolo aj financovanie RTVS iba zo štátneho rozpočtu.
