BRATISLAVA. Úsek D3 pri Žiline dlhý 4,3 kilometra postaví konzorcium stavebných firiem Eurovia, Stavby mostov Slovakia a Hochtief.Začína sa výstavba diaľničného obchvatu Žiliny
V pondelok s nimi Národná diaľničná spoločnosť podpísala zmluvu, v ktorej sa konštatuje, že tento obchvat Žiliny vyjde na 255 miliónov eur bez DPH aj s 10-percentnou rezervou. Cestu majú dokončiť v roku 2017.
Taký je výsledok súťaže, ktorú štátna diaľničná vyhlásila ešte v roku 2013. Najlacnejšie v ňom pritom nebolo spomínané konzorcium, ale spoločnosť Skanska, ktorá núkala obchvat postaviť za 190 miliónov eur bez DPH.
Diaľničiari ju zo súťaže vyradili po tom, ako Najvyšší súd koncom minulého roka skonštatoval, že Skanska podobne ako ďalších 5 stavebných firiem, sa pred deviatimi rokmi zúčastnila na karteli keď si s ostatnými dohadovala cenové ponuky v tendri na výstavbu časti D1 medzi Mengusovcami a Jánovcami.
Stavebná firma pôvodom zo Švédska sa proti vylúčeniu síce ohradila na Úrade pre verejné obstarávanie, napokon ale údajne svoju námietku stiahla. Tak sa stalo, že cesta zostala voľná pre konzorcium okolo Eurovie.
Nasledovať môže podpis na stavbu časti R2
Diaľnice
O čo sa hrá a kde je problém
Pred deviatimi rokmi sa mali spoločnosti Doprastav, Skanska, Strabag, Mota-engil, Inžinierske stavby a Betamont zúčastniť kartelu v tendri na D1 Jánovce - Mengusovce.
Najvyšší súd tak rozhodol koncom minulého roka.
Národná diaľničná spoločnosť sa rozhodla tieto firmy z tendrov povyraďovať.
Úsek D3 Žilina, Strážov -Žilina Brodno dlhý 4,2 km tak postaví Namiesto najlacnejšej Skansky s ponukou 190 mil. eur druhé najlacnejšie konzorcium okolo Eurovie za 255 mil. eur. Po vylúčení pre účasti v karteli sa Skanska síce ohradila ale stiahla svoje námietky späť.
Podobne je to pri stavbe 7,9 km rýchlosty medzi Zvolenom, Východ a Pstrušou. Skanska bola najlacnejšia s cenou 74 mil. eur. Vylúčili ju a stiahla svoje námietky proti tomu.
Druhé najlacnejšie je konzorcium Corsan-Corviam a Chemkostav s cenou 82 mil. eur.
Za nimi nasleduje rovnaké konzorcium okolo Eurovie ako pri D3. Hlási sa s ponukou 109 mil. eur.
Podobne tak bude zrejme bližšie k podpisu aj časť južnej rýchlocesty R2 Zvolen, východ - Pstruša.
Aj tu prišla s najnižšou ponukou znejúcou na 74 miliónov eur práve Skanska. Rovnako ako v prípade spomínanej D3, stiahla námietky proti svojmu vylúčeniu za účasť v karteli.
Druhá najlacnejšia v tendri je skupina stavbárov: Corsan-Corviam a Chemkostav. Neoficiálne sa hovorí o tom, že by mohlo byť z tendra ešte vylúčené. Hneď za nimi je to isté konzorcium ako pri stavbe žilinského obchvatu okolo Eurovie.
Národná diaľničná spoločnosť sa pritom rozhodla účastníkov kartelu vylúčiť zo súťaží bez toho, aby počkala na koniec správneho konania, ktoré v tejto veci vedie Úrad pre verejné obstarávanie.
Ten teraz rieši, či majú byť stavbári usvedčení z kartelu vymazaní z registra firiem, ktoré môžu súťažiť.
Kto môže súťažiť?
S odpoveďou na túto otázku to vôbec nie je jednoduché a ani právnici sa nezhodnú, čo znamená kartel spred deviatich rokoch pre jeho účastníkov v aktuálnych tendroch.
Dnes platí, že do tendrov nemôžu ísť tí, o ktorých sa v posledných troch rokoch rozhodlo, že sa spojili v karteli.
Partner advokátskej kancelárie Maple & Fish Viliam Karas už dávnejšie tvrdí, že táto dnešná úprava sa netýka kartelov spred júla roku 2008.
Pre ne má platiť, že súťažiť nemôže ten, kto sa za posledných päť rokov zúčastnil kartelu. Pri 9 rokov starom karteli je to už dávno pasé.
Existuje ale aj právny názor, podľa ktorého aj staršiu verziu zákona treba vykladať tak, že 5-ročný zákaz účasti v tendroch začína plynúť odvtedy, kedy je rozhodnutie súdu právoplatné.
Myslí si to partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Andrej Leontiev. Hovorí, že aj znenie staršej verzie zákona vychádzalo z toho, že zákaz účasti na tendroch začne plynúť od právoplatného rozhodnutia súdu.
Tretí najlacnejší môže stavať tunel
Kartelu sa okrem Skansky mali zúčastniť aj firmy Doprastav, Inžinierske stavby, Mota-Engil, Strabag a Betamont, ktoré by sa mali vyskladať na 45-miliónovú pokutu za kartel. Zatiaľ údajne svoju časť zaplatila iba Skanska a Inžinierske stavby.
Stavbári zrejme stále veria, že štát by mal zákon vykladať tak, že ich z tendrov vyraďovať nemajú. Celú vec teraz rieši na ich podnet aj Ústavný súd.
Kým sa veci pohnú a Úrad pre verejné obstarávanie nevydá svoje stanovisko, môžu si zrejme štátni obstarávatelia vykladať zákony po svojom.
Problém to znamená aktuálne aj pre Doprastav pri jeho plánoch stavať časť D1 pri Žiline s náročným tunelom Višňové. Aj ten chcela síce najlacnejšie stavať Skanska, v spolupráci so Strabagom, no vylúčili zo súťaže. Nebolo to pre kartel.
Ten sa stal dôvodom pre vylúčenie druhej najlacnejšej ponuky od konzorcia Doprastav, Metrostav a Marti Contractors. Úrad pre verejné obstarávanie by mal mať na stole námietku proti vylúčeniu kartelistu a teda aj celého konzorcia.
Na zákazku tak siaha spoločnosť Impregilo a firma Dúha vo vlastníctve podnikateľa Miroslava Remetu, ktorý chcel svojho času kúpiť Novácke chemické závody. Za úsek s tunelom pýtajú 409 miliónov eur.
Ponuka od Skansky a Strabagu znela na 338 miliónov eur a druhá najlacnejšia vychádzala o vyše 40 miliónov eur drahšie.
