BRATISLAVA. Ku koncu minulého roka malo platné povolenie na vykonávanie činnosti až 1037 agentúr dočasného zamestnávania (ADZ).
Z nich len 297 doručilo na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) SR správu o svojej činnosti, 740 si svoju povinnosť nesplnilo a voči 848 ADZ začalo ÚPSVaR správne konanie vo veci zrušenia povolenia na výkon činnosti.
Zrušenie nečinných agentúr je správny krok, domnieva sa viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu (ZSP) Juraj Borgula, podľa neho však prichádza neskoro.
"Prečo ÚPSVaR vydalo taký vysoký počet až vyše 1000 povolení, keď napríklad v Nemecku je takých povolení len niečo do 50. Takto sa stali nekontrolovateľné. Tento spôsob zamestnávania je však jediný druh flexibilného zamestnávania, ktorý sa u nás zachoval," povedal Borgula.
"Agentúry dostávali licencie jednorazovo a keď prestali vykonávať činnosť, nemuseli ich vracať," pripomenul riaditeľ Inštitútu zamestnanosti (IZ) Michal Páleník.
V tom vidí aj dôvod ich vysokého nárastu. Domnieva sa, že ADZ by mali pravidelne, nielen raz do roka, nahlasovať prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny počty zamestnávaných ľudí.
"Prevádzkovateľom agentúr by informácie o počtoch ľudí, ktorých zamestnávajú, čiže takýto akýsi marketing cez úrady práce, prospel, urobil by im reklamu. Nezamestnaní by tak mali aktuálne informácie, ktoré agentúry na trhu a v ich regióne pôsobia," domnieva sa Páleník.
Sociálna poisťovňa (SP) nevedie osobitnú štatistiku o tom, aká je výška dlhu ADZ na poistnom. "Nezaplatené poistné sa neodzrkadlí na právach zamestnancov vo vzťahu k dávkam. Zamestnanec je poistený, a preto neplatenie poistného zo strany zamestnávateľa mu nemôže uškodiť na jeho právach," ubezpečil hovorca SP Peter Višváder.
Pripomenul však, že situácia uškodí systému sociálneho poistenia. "Nedostatok finančných prostriedkov v základnom fonde starobného poistenia musí dotovať štát, a teda daňoví poplatníci," dodal.
