Na Slovenskej pošte majú profitovať podľa Hlinu Penta aj J&T.
BRATISLAVA. Finančné skupiny Penta a J&T podľa nezaradeného poslanca Alojza Hlinu majú profitovať na Slovenskej pošte.
"Skupina Penta dokázala vytiahnuť zo Slovenskej pošty okolo 240 mil. korún (zhruba 8 mil. eur) od účinnosti novely zákona, ktorá zaviedla pracovné zdravotné služby," povedal v utorok na brífingu Hlina.
Všetko je však v súlade so zákonom, dodal. Opozičný poslanec to považuje za príklad tunelovania štátnej spoločnosti.
Nemuseli, ale objednali
Aj keď bola povinná pracovná zdravotná služba pre prvé dve kategórie zrušená, napriek tomu si ju podľa poslanca Slovenská pošta objednávala.
"Teraz bude povinná," dodal Hlina. Návrh novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia z roku 2007, ktorý podľa neho parlament schváli na ďalšej schôdzi, označil za "brutálne lobistický".
Podľa návrhu novely zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami by mali zamestnávatelia povinne zabezpečovať pre všetkých zamestnancov, v súčasnosti sa takéto opatrenie vzťahuje len na rizikových pracovníkov, teda 3. a 4. kategórie.
J&T cez Poštovú banku
J&T má zase podľa poslanca využívať pobočkovú sieť pôšt. Hlina upozornil, že poštové doručovateľky presviedčali dôchodcov, aby si dôchodky nenechávali doručovať Slovenskou poštou ale prostredníctvom Poštovej banky.
"Za každého dôchodcu, ktorého presvedčili, dostali odmenu tri eurá," uviedol Hlina.
Označil to za úplne absurdné, lebo v takom prípade pošta prichádza o poplatok za doručenie, ktorý si uplatňuje v Sociálnej poisťovni. Nevylúčil, že pošta si za túto činnosť od Poštovej banky neuplatňovala žiadnu náhradu.
"Slovenská pošta vyžaduje od svojich zamestnancov, aby uzatvárali určitý počet otvorených účtov v Poštovej banke," tvrdí Hlina.
"Je určitá skupina poštárok, ktoré majú za úlohu otvoriť tri bežné účty v Poštovej banke. V prípade, že sa im to nepodarí, nedostanú vyplatenú časť odmien," dodal poslanec s tým, že ide o uplatňovanie kolektívnej viny.
J&T od júla 2013 vlastní v Poštovej banke vyše 88 % akcií a podiel pôvodného majoritného majiteľa Istrokapitálu klesol na 10,1 %.
