BRATISLAVA. Miera nezamestnanosti na Slovensku v prvom štvrťroku tohto roka medziročne klesla o 0,4 percentuálneho bodu na 14,1 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR na základe výberového zisťovania pracovných síl.
Nezamestnanosť pritom za január až marec tohto roka medziročne klesala druhý štvrťrok po sebe. V porovnaní s prvým štvrťrokom 2013 sa znížila o 3,2 % na 382,9 tis. osôb.
Miera nezamestnanosti sa u žien znížila o 1,1 percentuálneho bodu na 13,9 %, u mužov stúpla o 0,2 percentuálneho bodu na 14,3 %. Pri porovnaní prvého kvartálu tohto roka so štvrtým štvrťrokom vlaňajška klesla sezónne očistená nezamestnanosť o 6,2 tis. (o 1,6 %) na 375,5 tis. osôb.
Dlhodobo nezamestnaných pribúda
Počet osôb nezamestnaných dlhšie ako jeden rok sa v prvom štvrťroku tohto roka naďalej zvyšoval. Oproti prvému štvrťroku 2013 vzrástol o 8,4 tis. na 263,6 tis. osôb.
Ich podiel na celkovej nezamestnanosti sa zvýšil o 4,3 percentuálneho bodu na 68,8 %. Počet krátkodobo nezamestnaných (do 1 roka) sa znížil o 20,9 tis. na 119,3 tis. osôb.
Z hľadiska veku najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných s počtom 120,4 tis. a podielom 31,4 % tvorili osoby vo veku 25 až 34 rokov. Medziročný úbytok nezamestnaných bol vo vekovej kategórii 35 až 49-ročných (o 13,3 %) a 15 až 24-ročných (o 11,9 %). V ostatných vekových kategóriách počet nezamestnaných vzrástol, relatívne najviac vo vekovej skupine 60 a viacročných o 64,7 %. Z hľadiska veku a pohlavia sa najviac o 10,6 tis. znížil počet nezamestnaných mužov vo veku 15 až 24 rokov.
Najviac na východe
Najvyšší počet nezamestnaných bol v Prešovskom (73,5 tis.) a Banskobystrickom kraji (65,8 tis.). Relatívne najviac klesla nezamestnanosť v Košickom (o 16,8 %) a Trenčianskom kraji (o 6,4 %). Počet nezamestnaných osôb najviac vzrástol v Bratislavskom kraji (o 6,9 %).
Najvyššia regionálna miera nezamestnanosti (19,7 %) bola v Banskobystrickom kraji. Miera nezamestnanosti sa znížila v štyroch krajoch, najvýraznejšie v Košickom kraji, o 3,2 percentuálneho bodu. Vzrástla v štyroch krajoch, najviac v Trnavskom kraji, a to o 0,9 percentuálneho bodu.
Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac nezamestnaných osôb bolo zo skupiny ľudí, ktorí buď ešte nepracovali (22,4 %), alebo naposledy pracovali v priemysle (21,7 %). Relatívne najviac klesol počet nezamestnaných naposledy pracujúcich vo finančných a poisťovacích činnostiach o 44,7 %. Najvyšší rast bol v doprave a skladovaní o 29,6 %.
Priemerná mzda dosiahla 821 eur
Najvyššia priemerná mesačná mzda bola v odvetviach finančné a poisťovacie činnosti, a to 1 796 eur.
BRATISLAVA 4. júna (SITA) - Dynamika rastu priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca sa v prvom štvrťroku 2014 oproti tomu istému obdobiu vlaňajška zrýchlila o 1,6 percentuálneho bodu (p. b.) na 4,1 %. V prvom kvartáli toho roka tak bola priemerná mzda na úrovni 821 eur. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku sezónne očistená nominálna mzda vzrástla o 1 %. Ako konštatuje Štatistický úrad (ŠÚ) SR, mierny pokles spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 4,2 %.
Najvyššia priemerná mesačná mzda bola v odvetviach finančné a poisťovacie činnosti, kde dosiahla 1 796 eur, nasledovali informačné a komunikačné činnosti, v ktorých sa dostala na úroveň 1 709 eur a v dodávkach elektriny, plynu a pary sa vyšplhala na 1 358 eur. V desiatich odvetviach evidujú štatistici nižšiu mzdu, ako bol priemer hospodárstva SR. Najnižšiu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, a to 463 eur, v ostatných činnostiach 513 eur a v stavebníctve 566 eur.
V porovnaní s prvým kvartálom minulého roka priemerná nominálna mzda relatívne najrýchlejšie rástla vo finančných a poisťovacích činnostiach, o 16,7 %, v ťažbe a dobývaní o 13,7 % a v administratívnych službách o 9,9 %. Na druhej strane jej pokles najvýraznejšie pocítili v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 2,1 %, v stavebníctve o 1,9 % a v dodávke vody o 1,2 %.
Pri zohľadnení právnej formy subjektov priemerná mesačná mzda medziročne stúpla vo veľkých podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 7,2 % a dosiahla tak 973 eur. V príspevkových organizáciách evidujú nárast o 5,4 % na 737 eur a v rozpočtových organizáciách o 4,3 % na 812 eur. Horšie na tom boli zamestnanci malých podnikov, kde mzda poklesla o 2,7 % na 686 eur.
Vyššiu priemernú nominálnu mzdu, ako bol priemer za celé hospodárstvo, dosiahli zamestnanci iba v Bratislavskom kraji, a to 1 098 eur. V ostatných krajoch sa pohybovala v rozmedzí od 605 eur v Prešovskom kraji do 744 eur v Trenčianskom kraji. Medziročne vzrástla priemerná mzda vo všetkých krajoch, pričom najvyšší prírastok mal Bratislavský kraj, a to 6,6 %.
SITA
