Pre nízke ceny sa ho neoplatí krajine ťažiť.
PRAHA. Ťažba uránu v Českej republike skončí o niekoľko rokov skôr, než sa pôvodne plánovalo. Ak sa situácia na trhu s uránom výrazne nezmení, do dvoch rokov zatvorí hlbinnú baňu v Dolnej Rožínke, ktorá je poslednou stále fungujúcou uránovou baňou v Česku.
V rozhovore pre Hospodářské noviny to potvrdil nový generálny riaditeľ štátneho podniku Diamo Tomáš Rychtařík.
"Je to tým, že ložisko v Rožínke pomaly končí. Tento rok tam vyťažíme asi 170 ton uránu. Minulý rok to bolo 190,5 tony, pritom skôr sa ťažilo aj 600 ton ročne. Ťažba je stále zisková ale dostávame sa už na jej hranicu," povedal Rychtařík.
Česko patrilo k svetovým veľmociam
Ťažba by sa tak mala realizovať ešte približne dva roky a potom sa postupne ukončí. Pôvodne sa pritom hovorilo o jej pokračovaní až do rokov 2018-2020.
Česká republika tak ustúpi od ťažby uránu, suroviny, pri ktorej patrila desaťročia k svetovým veľmociam.
Dokonca aj po masívnom útlme ťažby v 90-tych rokoch minulého storočia Česku v roku 2012 patrilo s 228 vyťaženými tonami uránu 15. miesto vo svete. Historicky sa v Česku vyťažilo asi 110.000 ton uránu.
"Okrem toho, že v Rožínke pomaly dochádzajú zásoby, na ukončovanie ťažby má vplyv aj vývoj cien na svetových trhoch. Zatiaľ, čo pred piatimi či siedmimi rokmi stál kilogram uránu až 7000 Kč (254,92 eura), tento rok sa dostal aj na 1400 Kč za kilogram. A to je pre ťažbu dlhodobo neudržateľný trend," povedal Rychtařík.
Zároveň dodal, že dokiaľ sa produkcia uránu nestane témou národného záujmu, alebo sa nezvýši jeho cena, tak je pravdepodobné, že pri týchto cenách sa ťažba v Česku skončí.
Nie je to prvýkrát, čo sa má ťažba v Dolnej Rožínke ukončiť. Už v roku 2002 naplánovala vláda uzatvorenie bane na rok 2006.
V dôsledku rastúcich cien a očakávaného vysokého dopytu svoje rozhodnutie ale prehodnotila.
V Nemecku skončia s atómkami
Dôvodom súčasných nízkych cien je najmä nadbytok kapacít. Pre katastrofu v japonskej Fukušime v roku 2011 totiž Japonsko väčšinu svojich elektrární odstavilo a za tým nasledovalo rozhodnutie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej o odchode Nemecka od jadra.
Posledná jadrová elektráreň by sa v Nemecku mala zatvoriť v roku 2022.
Ešte pred siedmimi či ôsmimi rokmi pritom vďaka očakávanému jadrovému rozmachu vo svete dosahovali ceny uránu historické maximá. V súčasnosti však aj veľké medzinárodné spoločnosti uzatvárajú svoje bane a čakajú, až pôjdu ceny opäť hore.
