V balíku zákonov poslanci navrhovali, aby žiaci stredných odborných škôl mali povinnú prax u skutočných zamestnávateľov.
BRATISLAVA. Opozičný balík návrhov, ktoré mali prispieť k lepšiemu uplatneniu mladých ľudí na trhu práce, v parlamente v piatok neprešiel.
Zákony predkladali spolu poslanci z viacerých opozičných klubov - Miroslav Beblavý, Jana Žitňanská (obaja nezaradení), Arpád Érsek (Most-Híd), Martin Fronc (KDH) a Martin Poliačik (SaS).
Povinná prax a nižšie odvody
V balíku zákonov poslanci navrhovali, aby žiaci stredných odborných škôl mali povinnú prax u skutočných zamestnávateľov.
Takáto prax mala predstavovať aspoň 25 percent času v poslednom ročníku. Opoziční poslanci chceli tiež presadiť, aby sa vo verejnom sektore uznávala aj prax získaná počas štúdia a v rámci živnosti.
Zamestnávanie absolventov chceli poslanci podporiť znížením odvodov pre zamestnávateľov. Navrhovali preto na 12 mesiacov znížiť odvody pre absolventov stredných a vysokých škôl.
Pri žiakoch a študentoch chceli zjednotiť sumu, pri ktorej sa nemusia platiť odvody, a to na 159 eur. V súčasnosti je tento limit stanovený na 68 eur pri stredoškolákoch a 159 eur pri vysokoškolákoch.
Povinné zverejňovanie
Do zákona chceli opoziční poslanci zakotviť aj povinnosť pre ministerstvo školstva, aby zverejňovalo údaje o platoch absolventov vysokých a stredných škôl.
Zároveň chceli uzákoniť zverejňovanie informácií o nezamestnanosti absolventov na základe údajov úradov práce.
Dĺžka povinnej praxe pre právnické profesie sa podľa jedného z opozičných návrhov mala skrátiť na tri roky. Dĺžka tejto praxe sa tak mala vrátiť zo súčasných piatich na pôvodné tri roky.
Praktický bakalár
Poslanci chceli svojím návrhom reálne zaviesť prakticky orientované bakalárske študijné programy. Navrhovali preto zmeniť zákon o vysokých školách tak, aby študenti mohli bakalárske štúdium ukončiť nielen záverečnou prácou, ale aj dielom napríklad počítačovým programom alebo prototypom či modelom.
Absolventi profesijných bakalárskych programov mali mať podľa návrhu možnosť študovať magisterský program najskôr dva roky po ukončení bakalárskeho programu.
Ďalší návrh mal podporiť zamestnávanie bakalárov vo verejnom sektore.
Vysokoškolské vzdelanie na bakalárskej úrovni by podľa opozičných poslancov stačilo napríklad na získavanie a spracúvanie informácií a vysvetlení pre verejnosť či médiá, protokolárne zabezpečovanie oficiálnych alebo zahraničných návštev či koordinovanie výstav.
Posledným návrhom chceli poslanci zrovnoprávniť dlžníkov vo Fonde na podporu vzdelávania (FNPV) s ostatnými dlžníkmi.
Štát podľa Miroslava Beblavého zaviedol pre dlžníkov súkromných bánk, ale aj Štátneho fondu rozvoja bývania právo na predčasné splatenie úverov bez pokuty. Klienti FNPV však takúto možnosť nemajú, argumentuje Beblavý.
