BRATISLAVA. Po tlaku Európskej únie a USA bulharský premiér Plamen Orešarski v piatok povedal, že krajina zastavuje práce na novom plynovode na svojom území.
Aj keď sa zatiaľ rozbehli iba prípravné práce, je to posolstvo pre Moskvu, že musí rešpektovať Úniu ako relevantného partnera a brať vážne jej pravidlá, hovorí energetický analytik Karel Hirman.
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="7231626" title="Komentár Petra Morvaya" url-type="sme-article"]Veľké krajiny Únie Rusko trestať nechcú, ale od Bulharska to vyžadujú[/content]
V Únii ako doma
Projekt 2400 kilometrov dlhého plynovodu zatiaľ vedie z kompresorovej stanice Beregovaja v južnom Rusku na brehu Čierneho mora po jeho dne do Bulharska.
Tam sa delí na dve vetvy. Južná smeruje cez Grécko a Jadranské more do Talianska.
Severná vetva má viesť cez Srbsko a Maďarsko do Rakúska a stať sa alternatívnou trasou plynovodu Bratstvo.
Ten prechádza Ukrajinou a Slovenskom a v posledných rokoch bol často predmetom sporov o ceny a objemy dodávok ruského plynu do Európy.
Výstavbu riadi a financuje Gazprom. Ten podľa zvyklostí z domácich ekonomických pomerov posúva objednávky spriateleným podnikateľom.
