BRATISLAVA. Slovenskí občania spotrebujú asi tri štvrtiny toho, čo priemerný Európan. Z 28 krajín Európskej únie sme skončili na 21. mieste.
Ukazuje to porovnanie, ktoré v stredu zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
„Štatistika vyjadruje, koľko tovarov a služieb ľudia míňajú na hlavu vyjadrené v parite kúpnej sily, teda po očistení o cenové rozdiely v daných krajinách,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Sú v tom zahrnuté tovary a služby, ktoré si ľudia kúpia sami, alebo im to "kúpi" vláda z verejného rozpočtu, vysvetľuje Valachyová. Ide napríklad o zdravotníctvo alebo školstvo.
V najbohatšom Luxembursku ľudia spotrebujú takmer trikrát viac ako v najchudobnejšom Bulharsku. Česká republika a Poľsko sú na tom podobne ako Slovensko.
No napríklad v susednom Rakúsku je spotreba na hlavu zhruba o dve tretiny vyššia ako na Slovensku.
Z porovnania Eurostatu teda vyplýva, že v rámci Európskej únie sú stále dosť výrazné rozdiely v bohatstve krajín.
Eurostat zverejnil aj porovnanie hrubého domáceho produktu (HDP) na hlavu v parite kúpnej sily.
Z tohto poradia vychádza Slovensko ako 18. najbohatšia krajina v Európskej únii. Pred nami je Česká republika. Poľsko je na 23. mieste a Maďarsko na 25. mieste.
Aj z tohto porovnania vychádza ako najchudobnejšia krajina Únie Bulharsko.
Analytička Slovenskej sporiteľne Valachyová pripomína, že toto porovnanie hovorí o bohatstve krajiny a nemusí nevyhnutne hovoriť o bohatstve jej obyvateľov.
„Do HDP sa zarátava to, čo sa v krajine vyrobí a nemusí sa to nevyhnutne zobraziť v spotrebe a bohatstve jej obyvateľov," vysvetľuje.
HDP v parite kúpnej sily nafukuje aj práca dochádzajúcich pracovníkov, čo napríklad vysvetľuje veľký rozdiel v štatistikách Luxemburska, dodáva Valachyová.
