Hlina, tŕstie či izolácia z ovčej vlny alebo ľanu rozhodne nie sú bežnými materiálmi, ktoré sa využívajú na rekonštrukciu rodinných domov. A predsa patria k tým, ktoré majú u nás popri dreve a kameni dlhú tradíciu.
Nájdu sa však ľudia, ktorí sa pokúsia ich ako tradičné a ekologické využiť, hoci zháňať remeselníkov vždy nie je jednoduché.
Roky práce, krásny koniec
Tŕstie
- Trstina patrí k najstarším stavebným materiálom v podobe rákosovej krytiny. V súčasnosti nachádza uplatnenie aj v podobe tepelnej izolácie a nosiča pre hlinené omietky. Má najvyššiu koncentráciu kremíka zo všetkých známych domácich rastlín, ten je zodpovedný za odolnosť proti vode.
- V dôsledku vysokej hustoty a súčasne vysokého podielu vzduchu pôsobí trstina účinne pri vyrovnávaní tepelno-vlhkostných parametrov okolitého vzduchu.
- Vďaka svojej štruktúre s priestormi vyplnenými vzduchom je trstina dobrý tepelný izolant.
- Taktiež patrí zároveň medzi dobré zvukové izolácie.
- Podľa nemeckej normy DIN 4102 je materiál zaradený do triedy horľavosti B2 (normálne horľavý). Vďaka vysokému obsahu kyseliny kremičitej je značne znížené riziko samovznietenia.
- Oproti slame steblá trstiny nepodliehajú biologickému rozkladu, sú tvrdšie, pevnejšie, trvanlivejšie.
- Trstina dokáže regulovať vlhkosť i odérovú mikroklímu.
Zdroj: ArTUR
Príkladom dobre zvládnutej rekonštrukcie môže byť dom pri Leviciach. Pôvodná stavba z nahadzovanej hliny pochádza zrejme ešte z pred roka 1910.
Pred rekonštrukciou bola obytná plocha zhruba 70 štvorcových metrov, dom mal kuchyňu, prednú a zadnú izbu, dvor so zachovanou chlebovou pecou z nepálených tehál. Na obytnú časť domu nadväzovala hospodárska časť – maštaľ a komora.
Po štvorročnej rekonštrukcii, keď sa vlastníci borili s nedostatkom potrebných remeselníkov zvládajúcich pôvodné techniky, sa obytná plocha zväčšila na približne 125 štvorcových metrov. Dom rozšírila prístavba a tiež sa čiastočne zmenila dispozícia.
Vchod do domu posunuli do zadnej miestnosti, z ktorej sa stala kuchyňa. Z pôvodnej strednej prechodovej miestnosti sa stala kúpeľňa a WC, zároveň vstup do prednej izby, teraz spálne.
Z komory vznikol viacfunkčný obývací priestor (zväčšený prístavbou), ktorý navyše otvorili cez dve podlažia.
Cieľom majiteľa bolo v maximálnej miere zachovať pôvodné prírodné materiály a tradičné postupy, ako aj estetiku domu. Hlinené domy majú svoj vlastný život a nik ho nechcel narušiť.
Čo použili
Na povrchovú úpravu obvodovej steny aj priečok použili hlinenú omietku. Kamennú podmurovku z vonkajšej strany povrchovo upravili vápennou omietkou z trasového vápna (odolnosť voči vode). Drevený trámový strop aj krov z časti pri rekonštrukcii zachovali a nové drevené prvky pridali podľa pôvodného konštrukčného systému.
Na strechu použili trstenú krytinu, ktorá bola v minulosti charakteristická v tomto regióne. Interiérové dvere a dvierka zrekonštruovali, predpokladá sa, že majú viac ako sto rokov.
Na podlahu použili klasické drevené dosky na drevených hranoloch. Prístavba už bola založená na betónových pásoch a vymurovaná z pórobetónových tvárnic.
Strechu zateplili strešnou krytinou, 40 centimetrov hrubou vrstvou tŕstia. Strop prvého podlažia zateplili izoláciou z ovčej vlny alebo ľanu. Dvere a okná s izolačnými dvojsklami sa štýlovo približujú pôvodným výplniam otvorov.
Stavbu v súčasnosti vykurujú plynovým kotlom a radiátormi. Ako doplnkový zdroj tepla na biomasu slúži kozubová vložka.
Odborník zo združenia ArTUR Roman Miškov (združenie sa venuje zachovaniu a oprave starých vidieckych domov a prednedávnom túto stavbu prezentovali na výstave) si na tejto stavbe cení najmä citlivý prístup.
Tiež zachovanie pôvodného konštrukčného systému a to, že drevené prvky ako dvere zostali pôvodné.
Zaujímavým, aj keď nie bežným riešením je viditeľné tŕstie z vnútornej strany strešnej konštrukcie.
Tŕstie z vnútornej strany strešnej konštrukcie.
Hlinenej omietke nechali jej prirodzenú farbu.
Pôvodná stavba pochádza zrejme spred roka 1910.
Foto - ArTUR
Omietka z nepálenej hliny
Hlinenú omietku možno naniesť aj na niektoré moderné materiály, naopak to však vždy neplatí. Hlinená stena potrebuje omietku, ktorá dýcha. Napríklad na báze vápna.
Nepálenú hlinu používali naši predkovia pomerne často na juhu Slovenska – používalo sa murovanie z nepálených tehál a nabíjanie hliny. Zväčša na severe Slovenska sa hlina používala vo forme hlinených omietok na drevostavbách, prípadne sa ňou muroval kameň.
Pokiaľ hlinu správne použijeme a zabezpečíme ochranu pred vodou, životnosť stavby môžeme merať na stáročia až tisícročia.
Ak vlastníte dom (chalupu) postavený z hliny, sú preň najvhodnejšie aj hlinené omietky. Majú potrebnú paropriepusnosť i dlhú životnosť.
Použitie omietok a lepidiel na báze cementu je úplne nevhodné. Jednak pre nižšiu paropriepustnosť, ale aj pre rozdielne mechanické vlastnosti. Do úvahy ešte prichádzajú materiály na báze vápna, ktoré možno s hlinou a hlinenými omietkami vhodne kombinovať.
Hlinené omietky vylepšujú vnútornú klímu v dome – majú schopnosťou regulovať vlhkosť. Z estetického hľadiska pôsobia inak ako klasické materiály.
Kúpite alebo si vyrobíte
„Nanášanie hlinených omietok je veľmi podobné tým klasickým, aj keď je o niečo náročnejšie, najmä časovo,“ vysvetľuje dizajnér a remeselník Roman Miškov.
Hrubá omietka schne oveľa dlhší čas ako bežné omietky. Aplikácia hlinených omietok si tiež vyžaduje niektoré špecifické znalosti, nie to však nič extrémne komplikované. Zásadným rozdielom oproti bežným materiálom je možnosť vyrobiť si hlinené omietky z lokálnych prírodných materiálov, pretože základnými zložkami sú hlina, piesok, prípadne rastlinné vlákna.
Je možné si kúpiť aj hotovú zmes pripravenú na miešanie.
Pri finalizácii je možné ponechať hlinenú omietku vo svojej prirodzenej farbe, zväčša hnedej, alebo ju prifarbiť prírodnými pigmentami. Ani použitie náteru nie je komplikované, treba však použiť vysoko paropriepusný, napríklad na báze vápna, kazeínu alebo kaolínu.
Aby hlinená omietka v interiéri nepôsobila tmavým dojmom, je vhodné ju kombinovať so svetlým drevom na strope a podlahe. Pokiaľ je interiér príliš tmavý, odporúčajú sa dekoratívne hlinené omietky zo svetlých hlín, prípadne náter.
Záujem rastie
Hlinené omietky sú v predaji aj na Slovensku. Nepredávajú sa v takých objemoch ako bežné omietky, takže ich nenájdete v každých stavebninách. Predáva ich u nás niekoľko predajcov, ktorí sa dajú v prípade potreby nájsť na internete. Cena je vyššia ako pri bežných materiáloch, čo je dané objemom výroby a aj efektivitou dopravy.
Hlinené omietky je možné nanášať aj na iné materiály na minerálnej báze, napríklad na pálenú tehlu, pórobetón, betón, vápennopieskové bloky či kameň. V zásade sú použiteľné všetky podklady, ktoré sú savé a dostatočne drsné. Častým podkladom je drevo a slama, ktoré si však vyžadujú špecifický prístup.
Počet odborníkov, ktorí vedia pracovať s hlinenými omietkami sa na Slovensku v súčasnosti odhaduje na 15 až 20.
„To je na prvý pohľad zanedbateľné množstvo, odhadnúť však počet ľudí, ktorí si hlinené omietky robili pre svoju potrebu, prípadne s priateľmi je ťažké. Môžu to byť aj stovky, keďže záujem o hlinu neustále rastie,“ hovorí Miškov.
O hlinu sa zaujímajú ľudia aj pri stavbe nových domov, nie len pri rekonštrukciách.
(ht)
