Balík opatrení bude stáť 250 miliónov eur ročne.
BRATISLAVA. Premiér Robert Fico na sneme Smeru predstavil balík opatrení, ktoré chce jeho vláda prijať v tomto a budúcom roku. Vláda sa spolieha na to, že prinesie viac práce na Slovensku.
Minister financií Peter Kažimír povedal, že balík opatrení bude stáť 250 miliónov eur ročne. Tvrdí, že to neohrozí plán vlády ďalej znižovať deficit verejných financií.
„Naozaj veríme v dobrú trajektóriu ekonomiky,” povedal Kažimír. Minister sa spolieha aj na lepší výber daní.
„Nikdy by som si ako predseda vlády nedovolil predložiť niečo, na čo nemáme peniaze," povedal Fico.
Opozícia Ficovmu balíčku vyčíta, že je populistický a Smer ním odštartoval svoju predvolebnú kampaň. Tiež to, že vládna strana jasne nevysvetlila, z čoho ho chce zaplatiť.
„Čo dnes Fico predstavil, sú len orgie škodlivého a nezodpovedného populizmu. Každé z navrhovaných opatrení zvyšuje deficit, ani jedno ho neznižuje,“ povedal exminister financií Ivan Mikloš. Nepredpokladá, že Smer nájde odvahu a obmedzí sociálne dávky pre bohatých.
„Ak je cieľom, že chceme rozdať 250 miliónov eur ročne, nie je to zlý spôsob, no strednej vrstve to veľa neprinesie,“ hovorí poslanec Miroslav Beblavý (Sieť). V balíku opatrení podľa neho chýbajú zásadnejšie rastové impulzy.
„Balík opatrení je viac predvolebný ako racionálny,“ hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž. Ocenil, že vláda chce viac jaslí a škôlok. Za typicky populistické opatrenia označil vianočné dôchodky či bezplatné vlaky pre študentov a dôchodcov.
Čo má teda vládny Smer v pláne?
Premiér Fico tvrdí, že ceny plynu pre domácností sa do konca volebného obdobia, teda v rokoch 2015 a 2016, sumárne znížia o dvojciferné číslo.
„O koľko to bude viac ako 10 percent, záleží ešte od okolností, ktoré sa budú vyskytovať," povedal Fico na tlačovej konferencii.
Štát môže predložiť cenový návrh, lebo má 100 percent akcií v tej časti SPP, ktorá zastrešuje dodávky plynu koncovým zákazníkom.
Bežná domácnosť, ktorá na plyne iba varí, platí dnes za plyn 50 až 60 eur ročne.
Premiér tvrdí, že vidí priestor aj na pokles cien elektriny pre domácnosti v budúcom roku. O koľko, nespresnil.
Minimálna mzda sa má zvýšiť tak, aby na rozdiel od aktuálnej situácie mal zamestnanec v čistom dnešných 13 čistých platov a nie 12 takýchto platov.
Minimálna mzda je dnes 352 eur, v čistom je to asi 305 eur. Aká bude minimálna mzda po novom, Fico nepovedal.
No v budúcom roku by mal mať zamestnanec s minimálnou mzdou v čistom 330 eur, teda každý mesiac o 25 eur viac ako v tomto roku. Čistá mzda 330 eur zodpovedá hrubej základnej mzde asi 385 eur.
Keby bolo podľa odborárov, minimálna mzda by sa zvýšila na 399 eur.
Zvýšenie čistej mzdy zamestnanca sa má dosiahnuť nielen zvýšením jeho minimálnej hrubej mzdy, ale aj znížením zdravotných odvodov, ktoré platí.
No aby to výrazne nezaťažilo podnikateľov, firmy by za zamestnancov platili tiež nižšie zdravotné odvody.
Tí, čo zarábajú menej ako je priemerná mzda, budú platiť nižšie zdravotné odvody, čo zvýši ich čistú mzdu.
Hranicou má byť podľa našich informácií príjem okolo 565 eur mesačne. „Chceme, aby tá hranica bola niekde na úrovni 65 percent priemernej mzdy," povedal štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.
Pre týchto ľudí sa zavedie odpočítateľná položka na zdravotné odvody.
Čistá mzda má vďaka nižším zdravotným odvodom stúpnuť asi 800-tisíc ľuďom, povedal Fico.
No nižšie zdravotné odvody budú platiť aj zamestnávatelia za zamestnancov.
Dnes zamestnanci platia zdravotné odvody vo výške 4 percentá zo svojej hrubej mzdy. Zamestnávatelia za nich odvádzajú ďalších 10 percent počítaných z hrubej mzdy zamestnanca.
Fico aj v tomto roku sľubuje penzistom vianočné dôchodky. Aké, nespresnil.
Ľudia, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a zamestnajú sa, o dávku hneď neprídu. „Hovoríme o sumách 60 eur mesačne,” doplnil Kažimír. Približne takáto je dnes dávka v hmotnej núdzi.
Súbeh dávky a mzdy má byť 6 mesiacov alebo 12 mesiacov. Vyplácaná dávka v hmotnej núdzi sa bude počas tohto obdobia postupne znižovať.
Opatrenie má platiť od roku 2015.
Minimálny dôchodok sa zavedie pre tých, ktorí pracovali a platili sociálne odvody. Má byť okolo 300 eur. Dotkne sa aj súčasných dôchodcov.
Či bude podmienkou na jeho získanie to, aby občan odpracoval 40 rokov, alebo bude stačiť len 15 rokov, čo je dnes jedna z podmienok na získanie penzie zo Sociálnej poisťovne, nie je zatiaľ jasné.
Priemerná penzia je dnes asi 390 eur.
Minimálny dôchodok sa zavedie od júla 2015.
Štát od septembra podporí budovanie jaslí a škôlok. Ich kapacita by sa mala zvýšiť o ďalších 20-tisíc detí.
Zľava pri cestovaní vlakom do práce sa má zvýšiť z 35 percent na 50 percent.
Opatrenie má platiť od januára 2015.
Študenti všetkých škôl – od základných až po vysoké, budú cestovať vlakom zadarmo. Platí to aj o dôchodcoch. Študenti a dôchodcovia nebudú platiť za vlaky od 17. novembra.
Odvodové úľavy pri dohodách o brigádnickej práci budú platiť pre mzdu do 200 eur, dnes je to do 159 eur.
Z vyššej sumy platí študent sociálne odvody vo výške sedem percent.
Opatrenie má platiť od januára 2015.
Ako presne sa zvýši, premiér ani minister financií neuviedli.
Opatrenie má platiť od septembra tohto roku.
Zamestnávateľ, ktorý poskytne prax žiakom odborných škôl, dostane daňovú úľavu. Akú presne, nie je zatiaľ jasné.
Opatrenie má platiť od roku 2016.
Vláda podnikateľom daňovo zvýhodní výdavky na vedu a výskum. Daňový základ si môžu znížiť o 25 percent z ich výšky prvýkrát za rok 2015.
Vláda chce podporiť mladých podnikateľov s nápadmi. Fico ani Kažimír detaily nespresnili. No uvažuje sa napríklad o zjednodušenej forme eseročky, resp. akciovej spoločnosti pre start-upy.
Opatrenie má platiť od septembra 2014.
Povinnosť zaplatiť štátu DPH sa naviaže na reálne uskutočnenú platbu. Bude sa to týkať menších firiem. Určujúcim bude obrat spoločnosti.
Opatrenie má platiť od roku 2016.
Minister Kažimír tvrdí, že sa opäť vráti k téme – adresnosť sociálnych dávok. Opatrenie by obmedzilo sociálne dávky pre bohatých, pravdepodobne detská prídavky.
Ako by sa nastavila hranica, kto už nárok na sociálne dávky nezíska, Kažimír zatiaľ nespresnil.
Premiér Fico v sobotu potvrdil, že DPH zostane na úrovni 20 percent a nebude sa znižovať. Predznamenal to už jeho výrok zo začiatku týždňa: „Ak znížite DPH, nemá to absolútne žiadny vplyv na ceny, lebo obchodníci ceny neznížia, čiže vlastne darujete 200 miliónov eur obchodníkom.“
Podľa zákona sa má DPH vrátiť na 19 percent vtedy, keď deficit klesne pod 3 percentá. V apríli Eurostat povedal, že vlani sme mali deficit 2,77 percenta. Na jeseň však sprísni metodiku. No keďže firmy zaplatili vlani zo svojich ziskov štátu vyššie dane, ako odhadoval vo februári, deficit by sa mohol aj po jesennom prehodnotení udržať pod troma percentami.
Baránek: Opatrenia sú predvolebným programom
Balíček opatrení, ktoré predstavil premiér Fico, treba podľa politológa Jána Baránka vnímať ako predvolebný program.
Baránek vidí niektoré návrhy ako veľmi užitočné, chýba mu však systémové opatrenie a dôraz na podporu strednej vrstvy.
Politológ si napríklad nevie predstaviť vlaky pre študentov a dôchodcov zdarma, keďže osobná železničná doprava je už teraz stratová.
"Tých študentov, ktorí sa sťahujú na víkendy domov, sú masy. A niektorí cestujú aj denne. Neviem si celkom predstaviť, ako sa dá v stratovej firme toto urobiť. Ale prosím, pokiaľ to štát zadotuje, čiže v konečnom dôsledku to aj tak my zaplatíme," povedal Baránek.
Politológ tiež nevie, kde chce vláda zobrať peniaze na minimálne dôchodky.
Na druhej strane za veľmi rozumný krok považuje možnosť úhrady DPH až po prijatí platby za faktúru, ale aj daňové zvýhodnenie zamestnávateľov, ktorí poskytnú odbornú prax študentom.
Baránek si však nemyslí, že balíček týchto opatrení zvýši preferencie Smeru. Tie podľa neho tento rok klesajú nielen vďaka prehratým marcovým prezidentským voľbám.
"Marec je však dôležitý aj preto, že vtedy sa odovzdávajú daňové priznania. Všetky opatrenia z roku 2013 sa teraz v marci prejavili. Všetci živnostníci a menšie firmy zistili, ako sa im reálne tie opatrenia finančne odrazili," myslí si politológ.
Baránek však medzi avizovanými návrhmi nenachádza žiadne systémové opatrenie, ktoré by zvrátilo klesajúci trend preferencií Smeru.
"Ten systém, ktorý tu nastavili, je o tom, že do neho treba peniaze nejako dostávať a pokiaľ sa ten systém celý nezmení, zasa to bude len na strednej vrstve, ktorá to bude musieť dotovať," dodal.
"Ak sa neprijmú systémovú opatrenia, nie je dôvod, aby sa stúpali preferencie. Predpokladám, že aj tak sa už nikdy nevrátia na úroveň z roku 2012."
sita
