Po piatich ťažkých rokoch sa v prvom polroku dočkali oživenia spotrebiteľského dopytu obchodníci nielen na Slovensku, ale aj v susednom Maďarsku a Českej republike.
Vladimír Vaňo, hlavný analytik Sberbank
Znižovanie regionálnych rozdielov (tzv. kohézia) je jedným z hlavných dlhodobých cieľov európskej ekonomickej politiky. Prejavuje sa nielen smerovaním zdrojov z rozpočtu, ale napríklad aj v prácnych úpravách štátnej pomoci. Tá je vo všeobecnosti zakázaná, s výnimkou ekonomicky slabších regiónov.
Proklamácia úmyslu zlepšiť postavenie chudobnejších regiónov nie je vynález Bruselu, pravidelne ho počujeme aj na domácej úrovni. Tak sa na to pozrieme trochu bližšie.
Do grafu sme vybrali 5 okresov, ktoré mali v roku 2001 na Slovensku najvyššiu nezamestnanosť. Ich mená vám určite znejú povedome – áno, aj o 12 rokov neskôr sú to „hladové doliny“.
Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS
Dôvera obyvateľov v ekonomiku, v svoje zamestnanie a príjmy sa prejavuje aj na objemoch poskytnutých úverov obyvateľstvu, tie na Slovensku rastú ročne o približne 10 %.
Vlani to bol najrýchlejší rast v EÚ, napriek tomu slovenský podiel úverov obyvateľstvu voči HDP na úrovni 29 % patrí v EÚ skôr medzi tie nižšie a necháva priestor na ďalší rast aj v budúcnosti.
Hospodárska kríza sa výraznejšie prejavila vo firemnom sektore, kde firmy prehodnotili investičné plány ako aj potrebu nových úverov.
Objem podnikových úverov poskytnutých bankami je na Slovensku mierne nižší ako v roku 2008. V EÚ bolo oddlžovanie firemného sektora ešte výraznejšie ako na Slovensku.
Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne
Anualizovaný počet predaných automobilov v USA dosiahol 16,92 milióna. Predaj sa tak dostal na úroveň z júla 2006. Predajom pomohli nízke úrokové sadzby a lepšie ekonomické vyhliadky. V prvej polovici roka predali automobilky celkom 8,2 milióna vozidiel, čo je nárast o 4,3 percenta oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Najvyšší nárast predaných vozidiel zaznamenala značka Chrysler a to o 9 percent. Darilo sa aj Nissanu a Toyote, ktoré dosiahli rastu o 5 a 3 percentá. Naopak, pokles zaznamenali automobilky Ford a Honda, zhodne o 6 percent.
Petr Habiger, Colosseum
Nemocnice nedokážu vyrovnane hospodáriť (najmä štátne). Potrebujú oddlženie každé tri roky.
Za zdroje použité na oddlženie (1 432 mil. eur) sa mohlo za posledných 10 rokov postaviť 4 – 6 nových veľkých koncových nemocníc (200 – 250 mil. eur za jednu)
Peter Pažitný, výkonný riaditeľ Health Policy Institute
Slovenský hrubý domáci produkt (HDP) prepočítaný na jedného obyvateľa dosiahol vlani podľa Eurostatu 76 % z priemeru krajín EÚ.
HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily (PPS) patrí do skupiny ukazovateľov popisujúcich životnú úroveň obyvateľov krajiny.
HDP na hlavu v parite kúpnej sily ukazuje, aká veľkosť celkovej ekonomickej aktivity za určité obdobie pripadá na jedného obyvateľa sledovanej oblasti a porovnáva sa so základňou, ktorou je tento istý ukazovateľ vypočítaný za úniu ako celok. Porovnávacia základňa, teda priemer za EÚ, predstavuje hodnotu 100.
Slovensko malo podľa spomínaného ukazovateľa osemnástu najvyššiu životnú úroveň v EÚ. Zaostala tak za nami rovná desiatka krajín vrátane dvoch „starých“ členov únie a to Grécka a Portugalska.
Najvyššou úrovňou HDP na obyvateľa v únii sa už tradične môže pochváliť Luxembursko (264 % európskeho priemeru).
Druhé skončilo susedné Rakúsko (129 % priemeru EÚ) a o tretiu priečku sa podelili Švédsko a Holandsko so životnou úrovňou o 27 % prevyšujúcou európsky priemer.
Za priemernou životnou úrovňou únie dlhodobo najvýraznejšie zaostávajú Bulhari (47 %) a Rumuni (54 %).
V rebríčku ich predbehol aj nováčik v únii Chorvátsko, ktorého HDP v prepočte na obyvateľa po zohľadnení kúpnej sily vlani dosahoval 61 % európskeho priemeru.
Zaujímavá je ale nielen samotná úroveň ukazovateľa, ale aj jeho vývoj v čase. Zatiaľ čo v roku 2004, keď sme do EÚ vstupovali, dosahoval HDP prepočítaný na jedného Slováka len 57 % priemeru EÚ, tak vlani to bolo už spomínaných 76 %.
Dôležité je ale poznamenať, že v roku 2007 vstúpili do únie Bulharsko a Rumunsko, ktoré priemer za EÚ stiahli nadol.
Jana Glasová, analytička Poštovej banky
