V termínoch výstavby prepojenia má jasnejšie.
BRATISLAVA. Rýchlostnou cestou R1 sa dnes v smere od Trnavy cez Nitru pohodlne odveziete po Banskú Bystricu.
Ak však chcete pokračovať ďalej na rozostavanú D1, po Ružomberok musíte zdolať asi 50 kilometrov ciest nižšej triedy cez dediny v Nízkych Tatrách a územím Veľkej Fatry.
Štát plánuje, že sa medzi dvoma hlavnými ťahmi bude dať v budúcnosti súvisle prechádzať.
Tým, ktorí by medzi hlavnými ťahmi chceli pohodlne jazdiť čo najskôr, sa zrejme bude najviac pozdávať predstava, že by sa R1 jednoducho predĺžila z Banskej Bystrice až po Ružomberok.
Štát ráta, že tento variant by mohol začať stavať už v roku 2016. Spojenie dvoch štvorprúdoviek by tak bolo podľa štátu realitou v roku 2019. Vtedy sa plánuje aj dokončenie D1 od Košíc po hlavné mesto.
Nereálne termíny
Rovnako ako v prípade D1 ani pri predĺžení R1 tento termín s najväčšou pravdepodobnosťou nebude reálny.
Pri D1 platí, že ju brzdí hlavne nedostavaný úsek pri Ružomberku, ktorý narazil na kritiku ekológov. Ten istý problém zrejme spôsobí, že ani predĺženie R1 nebude môcť byť realitou v roku 2019.
„V chránenom vtáčom území je zakázané stavať aj cyklistické chodníky. Národná diaľničná spoločnosť tam chce stavať R1. To nemá logiku,“ hovorí bývalý investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák.
Riešením by mohol byť aspoň 25-kilometrový tunel popod chránenú prírodu. Ani to by nemuselo stačiť, keďže tunel môže poškodiť vodné zdroje.
