V texte nájdete:
Európa sociálny štát neopustila ani v kríze
Trh s nehnuteľnosťami sa zviecha
Ropu upokojil až nový terminál v Lýbii
Výplaty narástli najviac od začiatku krízy
Akciové trhy sú rozbehnuté ako pred krízou
Peniaze zo záchranných balíčkov dotekajú do ekonomiky až teraz
Graf dokumentuje zvýšenie miery prerozdeľovania cez verejné výdavky v eurozóne od prepuknutia krízy v jej reálnej ekonomike.
Z aktuálnych údajov Eurostatu vyplýva, že pomer verejných výdavkov k HDP vzrástol v roku 2013 oproti roku 2007 vo všetkých krajinách eurozóny, ktoré boli jej členmi aj pred krízou, teda v roku 2007 .
Miera vládneho prerozdeľovania sa výrazne zvýšila vo Fínsku a v Grécku (o 11 percentuálnych bodov) a predovšetkým v Slovinsku (až približne o 17 percentuálnych bodov), pričom tieto tri krajiny spolu s Francúzskom atakujú 60 percentnú hranicu.
Graf potvrdzuje, že vlády v eurozóne ani počas finančnej a dlhovej krízy nepristúpili k šetreniu, k razantnejším škrtom a zásadnejším zmenám na výdavkovej strane a k znižovaniu ich zasahovania a miery prerozdeľovania vytvorených zdrojov v jednotlivých ekonomikách.
Nezačali tak riešiť podstatu problému verejných financií, ktorá tlačí na rast zaťaženia daňovníkov v súčasnosti a do budúcnosti.
Poznámka: V grafe sú porovnávané krajiny, ktoré boli členmi eurozóny.
Peter Gonda, riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
Od vypuknutia krízy a prasknutia bubliny na realitnom trhu boli aj v Európskej únii kupujúci dlho tými, ktorí hrali prvé husle.
Pokles cien nehnuteľností a previs ponuky nad dopytom zvýhodňovali záujemcov o kúpu pred tými, ktorí sa snažili nehnuteľnosť predať. Zdá sa však, že na európskom realitnom trhu dochádza k pomalému obratu.
Podľa indexu HPI, ktorý pravidelne zverejňuje Eurostat, totiž ceny nehnuteľností v EÚ zaznamenali v prvej štvrtine roka 2014 prvý medziročný rast za takmer tri roky.
Jedna lastovička ale leto nerobí a nepredpokladáme, že by nás v najbližších mesiacoch čakalo na trhu nehnuteľností citeľnejšie oživenie.
Medziročný cenový pokles o takmer desatinu bol evidovaný v Chorvátsku. Chorvátsko sa borí s recesiou a prepadom cien nehnuteľností už viac ako 5 rokov a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by v tomto roku malo dôjsť k obratu.
Aktuálne sú ceny nehnuteľností v Chorvátsku o tretinu lacnejšie než pred vypuknutím krízy. Medziročný pokles cien nehnuteľností neustal v úvode tohto roka ani v Slovinsku a na Cypre či v ďalších ôsmich ekonomikách vrátane Slovenska.
Predlžuje sa však aj zoznam krajín, v ktorých ceny nehnuteľností v prvej štvrtine roka 2014 zamierili smerom nahor.
Drahšie ako pred rokom boli vlani byty a domy v 13 krajinách únie, za ktoré boli údaje dostupné.
Najvýraznejšie, až o 17,5 %, zdraželi nehnuteľnosti v Estónsku. Estónsko si však v rokoch 2008 a 2009, podobne ako Lotyšsko a Litva, prešlo krízou na realitnom trhu spojenou s prepadom cien nehnuteľností o desiatky percent a tak aj napriek cenovému rastu z posledných kvartálov sú estónske byty a domy stále o cca – 15 % lacnejšie ako pred krízou.
Pomerne rýchlo rastú ceny bývania aj na Britských ostrovoch. Vo Veľkej Británii a Írsku zdraželi reality v úvode roka o cca 8 %.
Ceny nehnuteľností už opatrne zamierili nahor aj u našich susedov. V Maďarsku zdraželi byty a domy v prvom štvrťroku 2014 o 1,0 % a v Českej republike o 1,5 %. Rakúsko a Poľsko Eurostatu porovnateľné údaje neposkytujú.
Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky
Cena Ropy Brent vplyvom vystupňovania geopolitických rizík v júni narástla až k hladine 116 dolárov za barel. V posledných dňoch však strmo klesá.
To je zapríčinené pripravovaným znovuotvorením dvoch vývozných terminálov na ropu v Líbyi. Upokojenie na trhu s ropou prináša aj to, že aj napriek napätej situácii v Iraku boje boje zásadne neovplyvnili vývoz ropy z krajiny.
Jiří Cihlář, analytik finančných trhov Next Finance
Oživenie hospodárskej aktivity spolu s rekordne nízkou infláciou prispelo k najsilnejšiemu reálnemu rastu priemerných miezd v priemysle od februára roku 2005 a v celom hospodárstve SR od druhého štvrťroka 2008.
Vladimír Vaňo, hlavný analytik Sberbank
Pomer ceny akcií v širšom americkom indexe S&P 500 k očakávaným ziskom v najbližších 12 mesiacoch dorovnal najvyššie úrovne od roku 2005.
Investori sú teda ochotní za dolár zisku platiť najviac za poslednú dekádu, čo odzrkadľuje ich optimizmus ohľadom budúceho vývoja ziskov.
Pri takto vysokých relatívnych cenách akcií už ďalšie závratné rasty očakávať nemožno. Pokiaľ sa naplnia očakávania investorov, tak by rast akcií mal spomaliť na úroveň rastu ziskov.
Pokiaľ sa nenaplnia, tak akcie môžu dokonca časť ziskov skorigovať. Popredné svetové spoločnosti budú zverejňovať svoje výsledky hospodárenia za druhý kvartál práve v najbližších dňoch.
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers
Index S & P 500 má za sebou za prispenia troch kolies kvantitatívneho uvoľňovania rast už o 190 percent od marca roku 2008.
Hlavným faktorom rastu akciových indexov ale nie sú nákupy spojené s novo uvoľnenými peniazmi centrálnou bankou, ale odkupy vlastných akcií samotnými spoločnosťami. Dôležitým faktorom u kvantitatívneho uvoľňovania nie je jeho objem, ale to, koľko z novo vytlačených peňazí pustí komerčné banky skutočne do obehu.
Bilancia Fedu sa od začiatku roku 2008 do polovice júna nafúkla o 3502 miliárd dolárov. Z týchto novo natlačených peňazí si komerčné banky uložili späť u Fedu 2578 miliárd. To znamená, že do ekonomiky sa dostalo len okolo 924 miliárd dolárov, teda približne 26 percent.
Toto číslo ale v posledných mesiacoch razantne rastie. Ešte 22. apríla bol objem peňazí, ktorý sa skutočne vypustil do obehu, iba 685 miliárd.
Údaj zaznamenal za necelé tri mesiace rast o 235 miliárd dolárov, teda o 35 percent. Komerčné banky môžu peniaze použiť na pôžičky klientom, ktorí si za ne môžu okrem klasických aktív nakúpiť aj finančné aktíva.
Vít Jedlička, Analytik Colosseum
Autor: vfo, pst
