Ak je základným znakom kvality zdravotníctva vek dožitia, tak sme si za 12 rokov výrazne polepšili. Ale zvyšku vyspelého sveta sme sa za ten čas nepriblížili.
Za dvanásť rokov sa počet lekárov na tisíc obyvateľov u nás nezmenil. V roku 2000 aj 2012 (ide o najnovšie údaje) bolo podľa OECD na tisíc obyvateľov Slovenska 3,4 lekára.
Trend vo vyspelých krajinách je iný – počet lekárov stúpa. Aj napriek tomu je priemer OECD stále nižší ako náš.
„V OECD sa počet vyrovnáva na takú úroveň, akú Slovensko dosahovalo už v roku 2000,“ komentuje ministerstvo zdravotníctva.
Pri porovnaní s ostanými krajinami V4 je však počet lekárov u nás výrazne nadpriemerný, dopĺňa analytik INEKO Dušan Zachar.
„Po masívnych odchodoch začiatkom milénia prešiel počet nemocničných lekárov v roku 2005 minimom a odvtedy sa zvýšil až o vyše 21 percent,“ dodal.
„To, či máme dosť, veľa, alebo málo lekárov vyplýva aj z toho, aké sú naše zdravotné potreby,“ hovorí analytik HPI Tomáš Szalay. Priemerný Slovák podľa neho chodí k lekárovi 17-krát ročne. „Otázne však je, či sme naozaj takí chorí,“ dodal.
Pomohlo by, ak by sa zmenili kompetencie, napríklad všeobecných lekárov, ale aj ich motivácie, rovnako ako motivácie pacientov. Tomu by podľa neho pomohli únosné poplatky.
S posilňovaním úloh všeobecných lekárov pre deti aj dospelých už ministerstvo začalo. Práve tých je u nás málo a mnohí z nich sú po päťdesiatke. Ak by mohli robiť viac úkonov, ich profesia by bola lákavejšia.
Šéf Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor hovorí, že aj keď je celkovo lekárov u nás dosť, na vidieku či v menších mestách ich je nedostatok.
Opačne ako u lekárov to platí u sestier. Tých máme pri lôžkach či v ambulanciách menej, ako je priemer OECD. A ich počet za 12 rokov klesol. Kým v roku 2000 bolo na tisíc obyvateľov 7,4 sestry, v roku 2012 ich bolo len 5,8.
Trend vo vyspelých krajinách je pritom opačný a počet sestier rastie. Za 12 rokov o 1,3 sestry na tisíc obyvateľov.
„Od roku 2000 narástol počet sestier na obyvateľa vo všetkých krajinách Únie, s výnimkou Litvy a Slovenska, pričom u nás bol jasne najväčší prepad – vyše 20 percent za obdobie rokov 2000 až 2010,“ hovorí Zachar.
Počet sestier u nás je tak hlboko pod priemerom OECD.
Jedným z dôvodov je podľa Zachara nízka mzda, ktorú sestry dostávajú. Platy by sa však podľa neho nemali plošne zvyšovať ako u lekárov, ale mali by byť odstupňované podľa kvality práce.
Ministerstvo tvrdí, že dáta OECD podhodnocujú počet sestier na Slovensku. Údaj podľa nich „neobsahuje sestry, ktoré pracujú v sociálnom sektore, v oblasti dlhodobej starostlivosti“.
Trend vysvetľuje Szalay aj tým, že sestry sú dnes vysokoškolsky vzdelaní pracovníci, s inou náplňou práce než pred 12 rokmi.
„Niekdajšiu sesterskú prácu čiastočne presúvajú na nižší zdravotný personál,“ hovorí. Okrem toho sa od roku 2000 zrušilo viac než desaťtisíc lôžok – a úmerne tomu sa znížil i počet sestier. „Na jednu posteľ dnes pripadá viac lekárov než pred 12 rokmi, ale počet sestier je konštantný,“ dodal.
Aj počet lôžok v nemocniciach u nás za dvanásť rokov klesol – o dve postele na tisíc obyvateľov. Kým v roku 2000 ich bolo na tisíc obyvateľov takmer osem, v roku 2012 ich nie je ani šesť.
