Agentúrny text sme nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Slovensko malo ku koncu marca dlh 58,4 percenta HDP (42,3 miliardy eur). Je to doteraz najvyšší zverejnený dlh našej krajiny. Dáta ukázal štatistický úrad Eurostat.
Nižší dlh ako 60 percent, čo je požiadavka Bruselu, malo na konci marca dvanásť krajín Únie vrátane Slovenska. Najnižší dlh malo Estónsko.
Z pohľadu našich záväzkov aj pre investorov je však podstatné, aký budeme mať dlh ku koncu roka.
Ak by neklesol pod 57 percent, vláda by musela na rok 2015 pripraviť vyrovnaný rozpočet, teda bez deficitu. Hovorí o tom ústavný zákon o dlhovej brzde.
Prečo dlh stúpol
Ešte na konci vlaňajšieho roka bol dlh našej verejnej správy 55,4 percenta. Vláda pôvodne nerátala s tým, že prevýši 55 percent.
No keďže sa tak stalo, musela podľa dlhovej brzdy viazať tri percentá väčšej časti rozpočtových výdavkov, približne 305 miliónov eur.
Za tri mesiace dlh narástol nad 58 percent. Ministerstvo financií vysvetľuje nárast dlhu tým, že sme využili priaznivé podmienky na trhu a požičali sme si. Investori kupovali naše dlhopisy za nízke úroky.
„Ku koncu roka 2014 sa očakáva postupný pokles výšky dlhu,“ vysvetľuje ministerstvo.
Keby sme sa na dlh pozreli už začiatkom apríla, bol by o 930 miliónov eur, teda zhruba o 1,2 percenta HDP nižší. V takej sume sme totiž vtedy splatili investorom záväzky.
Vláda počíta s tým, že na konci decembra bude dlh tesne nad 55 percentami. Spolieha sa napríklad na to, že agentúra pre núdzové zásoby ropy už nebude formálne patriť do verejných financií.
No najmä sa má znížiť hotovostná rezerva. „Do konca roka štát plánuje spätne odkupovať skôr vydané dlhopisy, čím opätovne zníži úroveň zadlženia,“ hovorí analytik VÚB banky Andrej Arady.
Aké sú riziká
Vývoj dlhu má aj riziká. „Neznámou je ekonomický rast v druhej polovici roka, cenový vývoj či ďalší vývoj deficitu,“ hovorí Arady. Na jeseň sa má meniť aj metodika Eurostatu.
Ak by nová metodika nezmenila aj výpočet HDP, náš dlh by v pomere k výkonu ekonomiky určite stúpol.
Prepočty Štatistického úradu naznačujú, že vďaka zmene pohľadu na HDP nemusí dlh vyjadrený v percentách narásť, môže dokonca aj mierne klesnúť.
Väčším rizikom sa zdá vývoj dlhu v roku 2015. Či neprevýši 57 percent, závisí najmä od toho, či sa štátu podarí predať 49 percent akcií v Slovak Telekome za miliardu eur.
