- Európski veľvyslanci predbežne schválili ekonomické sankcie.
- Tvrdé opatrenia majú ruským bankám sťažiť prístup na finančné trhy.
- V hre je tiež zbrojné embargo, zákaz vývozu tovarov, ktoré sa dajú využívať aj na vojenské účely, a technológií na ťažbu ropy.
BRUSEL, BRATISLAVA. Je to predbežná dohoda, ktorú musia veľvyslanci dotiahnuť a európski lídri odobriť.
Ak ju však začiatkom budúceho týždňa schvália, prijme Európska únia najtvrdšie sankcie voči Rusku v histórii vzájomných vzťahov. Za ukrajinský konflikt potrestá Brusel Moskvu ekonomickými sankciami.
O tvrdých ekonomických sankciách hovorí Únia od mimoriadneho summitu začiatkom marca ako o poslednej možnosti.
Zrejme ju napokon prijme koncom júla ako reakciu na minulotýždňové zostrelenie malajzijského lietadla s 298 ľuďmi na palube.
Nemenovaný európsky úradník pre agentúru Reuters povedal, že došlo k „celkovej predbežnej dohode o koncepte“, ale veľvyslanci a neskôr politici ešte musia dotiahnuť právny text.
Štyri oblasti
Únia sa tak chystá na ekonomickú vojnu s Ruskom, hoci sankcie by nemali postihnúť všetky sektory a nie je jasné, či nebudú časovo obmedzené.
Ekonomické sankcie by mali zasiahnuť štyri dôležité oblasti: sťažiť prístup Ruska na európske finančné trhy, zaviesť zbrojné embargo, zastaviť dodávky technológií na ťažbu ropy a zakázať vývoz tovarov, ktoré sa dajú použiť na civilné aj na vojenské účely.
Napríklad kamióny, ktoré sa používajú na stavbách, ale môžu sa nimi prepravovať aj zbrane.
„Ak by sa sankcie prijali, bola by to vážna rana pre ruskú ekonomiku, ktorá by ešte viac zhoršila recesiu v tomto roku,“ povedal pre Reuters analytik BNP Paribas Michal Dybula.
Interná správa Európskej komisie vyčísľuje, na koľko by sankcie Rusko vyšli. Komisia v správe, z ktorej cituje denník Die Welt, píše, že ruské banky a finančné inštitúcie sú „silno závislé od kapitálových trhov Európskej únie“.
Takmer polovicu nových dlhopisov v celkovej hodnote 15,8 miliardy eur dali v roku 2013 na európsky trh práve ruské štátne inštitúcie.
Komisia preto podľa Financial Times navrhuje zakázať nákup nových dlhopisov ruským bankám, kde má štát viac ako 50 percent.
Politika postupných ústupkov nevedie nikam, Putin nie je politikom európskeho štýlu Čítajte Nie súčasné zmluvy
Zákaz exportu zbraní by sa týkal sumy takmer 300 miliónov eur ročne.
Tu hľadajú veľvyslanci formuláciu, aby sa sankcie nedotkli už uzatvorených zmlúv. To by umožnilo Francúzom dodať Moskve dve vojnové lode typu Mistral v hodnote 1,2 miliardy eur.
Členské štáty Únie by nemohli Moskve dodávať ani vysokovýkonné počítače, čo vyčíslila Komisia na štyri miliardy eur ročne.
Ťažbu ropy chce Brusel Moskve sťažiť tým, že jej nedodá technológie potrebné pri nezvyčajných ťažbách – napríklad v Arktíde, na čo je Rusko odkázané. Európsky export v tejto oblasti príde na 150 miliónov ročne.
Išlo by o účinné opatrenia, pretože Rusko sa nemá na koho iného obrátiť než na európskych dodávateľov.
Únia tiež rozšírila zoznam Rusov a Ukrajincov, ktorých sa sankcie dotknú osobne. Na zozname je 15 mien vrátane špičiek ruských tajných služieb a bezpečnostných úradov.
Mená oficiálne zverejnili v sobotu v Úradnom vestníku EÚ. Na zozname tak už sú aj šéf ruskej kontrarozviedky FSB Alexander Bortnikov, riaditeľ rozviedky SVR Michail Fradkov, predseda Bezpečnostnej rady Kremľa Nikolaj Patrušev, ale aj čečenský vodca Ramzan Kadyrov a viacero činiteľov samozvaných republík, ktoré vyhlásili povstalci na území Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.
EÚ tiež postihla sankciami deväť firiem a deväť štátnych a verejných organizácií, medzi inými štátne orgány povstaleckých republík a krymské prístavy Sevastopol a Kerč.
Mení sa postoj Nemcov
Zostrelenie malajzijského lietadla mení postoj Únie a zvlášť Nemecka k Rusku. Na stretnutí slovenského a nemeckého prezidenta Andreja Kisku a Joachima Gaucka sa hovorilo o „prekročení čiary“.
„Už aj tým Nemcom, čo ešte nedávno obhajovali ruskú anexiu Krymu, je jasné, že tu nejde o ochranu utláčaných Rusov na Ukrajine, ale o vojnu, ktorá prináša čoraz viac nevinných obetí,“ hovorí pre SME Eckart Stratenschulte z Európskej akadémie Berlín.
I tak odborníci Úniu kritizujú, že jej schválenie ekonomických sankcií trvá príliš dlho.
„Niektoré krajiny sa boja o svoje investície (Nemecko), iné o predaj svojich vojnových lodí (Francúzsko) a iné o ohrozenie svojho finančného centra (Británia). Skutočné sankcie sa však už dejú, európska a ruská ekonomika sa od seba oddeľujú. Snaha o energetickú nezávislosť od Ruska je len jeden príklad. Zahraniční investori si už teraz rozmyslia, či budú investovať nové peniaze v Rusku, a aj Rusi samotní napriek všetkému sťahujú svoje peniaze z Ruska. Trvá to, ale účinky sa prejavia,“ hovorí Stratenschulte.
